Ministerstvo dopravy aktuálne hľadá dodatočné zdroje, ako zabezpečiť výstavbu na úsekoch, ktoré nie je možné financovať z eurofondov
Autor TASR
Bratislava 12. apríla (TASR) – Súťaž na stavebnú firmu, ktorá by definitívne rozšírila diaľnicu D1 medzi Bratislavou a Trnavou na plnohodnotný šesťpruh, plánuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS) spustiť na prelome rokov 2015 a 2016. Podľa šéfa diaľničiarov Milana Gajdoša sa v súčasnosti robia na túto stavbu projekčné práce, ktoré by sa mali dokončiť v priebehu tohto roka.
Diaľnica D1 z Bratislavy do Trnavy má síce aj v momentálne šesť pruhov, no toto riešenie je iba dočasné. Cesta sa musí ešte dobudovať, chýbajú jej odstavné pruhy a pribudnúť majú aj súbežné cesty.
Stále však podľa Gajdoša ostáva otvorená otázka toho, ako sa rozšírenie cesty bude financovať. Situáciu skomplikovalo aj to, že sa po novom hospodárenie NDS už započítava do verejných financií. Akýkoľvek úver diaľničiarov by tak spadol do dlhu štátu. To obmedzilo možnosti NDS brať na seba úvery, a teda aj takéto prípadné financovanie rozšírenia diaľnice D1.
Ministerstvo dopravy preto aktuálne hľadá dodatočné zdroje, ako zabezpečiť výstavbu na úsekoch, ktoré nie je možné financovať z eurofondov. V prípade rozšírenia diaľnice D1 do Trnavy by sa mala táto otázka zodpovedať v čase vypisovania súťaže na jej výstavbu. Rozsah a predpokladané náklady na dostavbu cesty má pritom určiť práve pripravovaná projektová dokumentácia.
Diaľnica D1 do Trnavy je tak stále len akoby vo výstavbe. Po jej definitívnom dokončení majú na ceste pribudnúť odstavné pruhy. Zároveň sa majú vybudovať aj dve cesty, ktoré budú viesť popri šesťpruhu. Pôjde o takzvané kolektory, ktoré by mali zabezpečovať napájanie vodičov z priľahlých obcí na šesťprúdovú diaľnicu.
Diaľnica D1 z Bratislavy do Trnavy má síce aj v momentálne šesť pruhov, no toto riešenie je iba dočasné. Cesta sa musí ešte dobudovať, chýbajú jej odstavné pruhy a pribudnúť majú aj súbežné cesty.
Stále však podľa Gajdoša ostáva otvorená otázka toho, ako sa rozšírenie cesty bude financovať. Situáciu skomplikovalo aj to, že sa po novom hospodárenie NDS už započítava do verejných financií. Akýkoľvek úver diaľničiarov by tak spadol do dlhu štátu. To obmedzilo možnosti NDS brať na seba úvery, a teda aj takéto prípadné financovanie rozšírenia diaľnice D1.
Ministerstvo dopravy preto aktuálne hľadá dodatočné zdroje, ako zabezpečiť výstavbu na úsekoch, ktoré nie je možné financovať z eurofondov. V prípade rozšírenia diaľnice D1 do Trnavy by sa mala táto otázka zodpovedať v čase vypisovania súťaže na jej výstavbu. Rozsah a predpokladané náklady na dostavbu cesty má pritom určiť práve pripravovaná projektová dokumentácia.
Diaľnica D1 do Trnavy je tak stále len akoby vo výstavbe. Po jej definitívnom dokončení majú na ceste pribudnúť odstavné pruhy. Zároveň sa majú vybudovať aj dve cesty, ktoré budú viesť popri šesťpruhu. Pôjde o takzvané kolektory, ktoré by mali zabezpečovať napájanie vodičov z priľahlých obcí na šesťprúdovú diaľnicu.