Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ukázala to štúdia švajčiarskych vedcov z univerzity v St. Gallen a z inštitútu IMD v Lausanne.
Autor TASR
Ženeva 21. januára (TASR) - Napriek všeobecnému pobúreniu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine, len malý počet západných firiem skutočne opustilo Rusko. Ukázala to štúdia švajčiarskych vedcov z univerzity v St. Gallen a z inštitútu IMD v Lausanne. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Štúdia sa pozrela na to, koľko firiem so sídlom v Európskej únii (EÚ) a v krajinách skupiny G7 (najbohatšie ekonomiky sveta) vlastne odišlo z Ruska po začiatku jeho invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Výsledky odhalili, že ich počet je "veľmi obmedzený", čo spochybňuje naratív, že existuje obrovský únik západných firiem z ruského trhu, uviedla vo štvrtok (19. 1.) Univerzita St. Gallen.
"V skutočnosti mnohé firmy so sídlom v týchto západných krajinách od invázie na Ukrajinu odolali tlaku vlád, médií a mimovládnych organizácií, aby opustili Rusko," skonštatovali vo vyhlásení vedci zo švajčiarskej univerzity.
Aj ďalšia štúdia on-line siete pre výskum sociálnych vied (Social Science Research Network, SSRN), ktorú uverejnila minulý mesiac, ukázala, že len menej ako 10 % firiem z EÚ a G7 sa zbavilo svojich ruských dcér.
Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1404 spoločností so sídlom v EÚ a G7 spolu 2405 dcérskych firiem, ktoré boli aktívne v Rusku. Autori štúdie Niccolo Pisani a Simon Evenett zistili, že do konca novembra sa iba 120, teda asi 8,5 % z nich, zbavilo aspoň jednej dcérskej firmy v Rusku.
Spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch potvrdili viac odchodov ako firmy so sídlom v Európe a Japonsku.
Ale štúdia ukázala, že dokonca aj v prípade amerických firiem, sa od začiatku invázie úplne zbavilo svojich ruských dcér len 18 % z nich. V rámci japonských firiem sa stiahlo z Ruska 15 % a z EÚ odčlenilo ruské divízie len 8,3 % firiem.
Spomedzi západných firiem, ktoré odišli z Ruska, bola podľa štúdie 19,5 % nemeckých a 12,4 % amerických.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že ruské divízie firiem z EÚ a G7, ktoré sa z krajiny stiahli, sa podieľali na celkovom zisku materských spoločností pred zdanením len 6,5 %. A v prípade celkového počtu zamestnancov to bolo 15,3 %.
To naznačuje, že v priemere mali odchádzajúce firmy tendenciu mať nižšiu ziskovosť a väčšiu pracovnú silu ako firmy, ktoré v Rusku zostali. Tieto zistenia podľa švajčiarskej univerzity "spochybňujú ochotu západných firiem oddeliť sa od ekonomík, ktoré ich vlády aktuálne považujú za geopolitických rivalov".
Štúdia sa pozrela na to, koľko firiem so sídlom v Európskej únii (EÚ) a v krajinách skupiny G7 (najbohatšie ekonomiky sveta) vlastne odišlo z Ruska po začiatku jeho invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Výsledky odhalili, že ich počet je "veľmi obmedzený", čo spochybňuje naratív, že existuje obrovský únik západných firiem z ruského trhu, uviedla vo štvrtok (19. 1.) Univerzita St. Gallen.
"V skutočnosti mnohé firmy so sídlom v týchto západných krajinách od invázie na Ukrajinu odolali tlaku vlád, médií a mimovládnych organizácií, aby opustili Rusko," skonštatovali vo vyhlásení vedci zo švajčiarskej univerzity.
Aj ďalšia štúdia on-line siete pre výskum sociálnych vied (Social Science Research Network, SSRN), ktorú uverejnila minulý mesiac, ukázala, že len menej ako 10 % firiem z EÚ a G7 sa zbavilo svojich ruských dcér.
Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1404 spoločností so sídlom v EÚ a G7 spolu 2405 dcérskych firiem, ktoré boli aktívne v Rusku. Autori štúdie Niccolo Pisani a Simon Evenett zistili, že do konca novembra sa iba 120, teda asi 8,5 % z nich, zbavilo aspoň jednej dcérskej firmy v Rusku.
Spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch potvrdili viac odchodov ako firmy so sídlom v Európe a Japonsku.
Ale štúdia ukázala, že dokonca aj v prípade amerických firiem, sa od začiatku invázie úplne zbavilo svojich ruských dcér len 18 % z nich. V rámci japonských firiem sa stiahlo z Ruska 15 % a z EÚ odčlenilo ruské divízie len 8,3 % firiem.
Spomedzi západných firiem, ktoré odišli z Ruska, bola podľa štúdie 19,5 % nemeckých a 12,4 % amerických.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že ruské divízie firiem z EÚ a G7, ktoré sa z krajiny stiahli, sa podieľali na celkovom zisku materských spoločností pred zdanením len 6,5 %. A v prípade celkového počtu zamestnancov to bolo 15,3 %.
To naznačuje, že v priemere mali odchádzajúce firmy tendenciu mať nižšiu ziskovosť a väčšiu pracovnú silu ako firmy, ktoré v Rusku zostali. Tieto zistenia podľa švajčiarskej univerzity "spochybňujú ochotu západných firiem oddeliť sa od ekonomík, ktoré ich vlády aktuálne považujú za geopolitických rivalov".
