Hrubý domáci produkt (HDP) Švédska sa za tri mesiace do konca septembra 2023 znížil o 0,3 % oproti predchádzajúcemu 2. štvrťroku, keď medzikvartálne klesol o 0,8 %.
Autor TASR
Štokholm 29. novembra (TASR) - Švédska ekonomika sa v 3. štvrťroku prepadla do recesie, keď domácnosti znížili výdavky v dôsledku rastúcich nákladov na pôžičky a rastúcich spotrebiteľských cien. Ukázali to v stredu revidované údaje štatistického úradu. TASR o tom informuje na základe správy portálu RTTNews.
Hrubý domáci produkt (HDP) Švédska sa za tri mesiace do konca septembra 2023 znížil o 0,3 % oproti predchádzajúcemu 2. štvrťroku, keď medzikvartálne klesol o 0,8 %. Predbežný odhad pritom naznačoval, že ekonomika v 3. štvrťroku stagnovala. Pokles HDP dva kvartály po sebe znamená technickú recesiu.
Štatistiky ukázali tiež, že spotreba domácností sa v sledovanom období znížila, už piaty štvrťrok po sebe, a to o 0,6 % po poklese o 0,3 % v predchádzajúcom kvartáli. Dôvodom oslabujúceho spotrebiteľského dopytu je vysoká inflácia a rastúce náklady na pôžičky. Aj tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 0,6 %, zatiaľ čo verejné výdavky zostali nezmenené. Zmena stavu zásob negatívne prispela k HDP, a to 1,4 percentuálneho bodu (p. b.), najmä v dôsledku zníženia priemyselných zásob. Na druhej strane čistý zahraničný dopyt pridal 1,5 p. b. k HDP, poháňaný rastom exportu o 1,4 % a poklesom importu o 1,5 %.
V medziročnom porovnaní sa HDP Švédska v období júl-september znížil o 1,4 % po poklese o 0,4 % v predchádzajúcom trojmesačnom období.
Hrubý domáci produkt (HDP) Švédska sa za tri mesiace do konca septembra 2023 znížil o 0,3 % oproti predchádzajúcemu 2. štvrťroku, keď medzikvartálne klesol o 0,8 %. Predbežný odhad pritom naznačoval, že ekonomika v 3. štvrťroku stagnovala. Pokles HDP dva kvartály po sebe znamená technickú recesiu.
Štatistiky ukázali tiež, že spotreba domácností sa v sledovanom období znížila, už piaty štvrťrok po sebe, a to o 0,6 % po poklese o 0,3 % v predchádzajúcom kvartáli. Dôvodom oslabujúceho spotrebiteľského dopytu je vysoká inflácia a rastúce náklady na pôžičky. Aj tvorba hrubého fixného kapitálu klesla o 0,6 %, zatiaľ čo verejné výdavky zostali nezmenené. Zmena stavu zásob negatívne prispela k HDP, a to 1,4 percentuálneho bodu (p. b.), najmä v dôsledku zníženia priemyselných zásob. Na druhej strane čistý zahraničný dopyt pridal 1,5 p. b. k HDP, poháňaný rastom exportu o 1,4 % a poklesom importu o 1,5 %.
V medziročnom porovnaní sa HDP Švédska v období júl-september znížil o 1,4 % po poklese o 0,4 % v predchádzajúcom trojmesačnom období.