Buschová pripomenula, že v Európe sa v súčasnosti neťažia žiadne vzácne nerasty, zároveň sa očakáva dramatický nárast ich dopytu v dôsledku zeleného prechodu a investícií do nových technológií.
Autor TASR
Kiruna 13. januára (TASR) - Švédsko na čele predsedníctva v Rade EÚ chce pomáhať Európe znižovať jej závislosť od strategických a cenných surovín zo zahraničia, a aj preto podporuje domáce spoločnosti, ktoré túto závislosť dokážu znížiť. Uviedla vo štvrtok (12. 1.) švédska vicepremiérka a ministerka energetiky, obchodu a priemyslu Ebba Bushová v švédskom meste Kiruna.
Vicepremiérka to uviedla počas stretnutia s delegáciou európskych novinárov, ktorí do Kiruny, baníckeho mesta za polárnym kruhom, zavítali pri príležitosti slávnostného otvorenia švédskeho predsedníctva. Buschová tlačovú konferenciu pripravila v bani na ťažbu železnej rudy, ktorú prevádzkuje štátna spoločnosť LKAB, najväčší výrobca železnej rudy v Európe a významný výrobca fosforu, ktorý je súčasťou minerálnych hnojív potrebných na výrobu potravín.
Riaditeľ LKAB Jan Moström pri tejto príležitosti pripomenul, že jeho spoločnosť identifikovala významné ložiská prvkov vzácnych zemín v oblasti Kiruny a Gällivare, ktoré sú nevyhnutné okrem iného na výrobu elektrických vozidiel a veterných turbín a ktoré EÚ musí dovážať zo zahraničia. O príslušné koncesie požiada firma už tento rok, ťažba by mohla začať v horizonte 10 - 15 rokov.
Podľa jeho slov LKAB eviduje ložiská resahujúce jeden milión ton oxidov vzácnych zemín. "Ide o najväčšie známe ložisko prvkov vzácnych zemín v Európe. Mohlo by sa stať významným stavebným kameňom na výrobu kritických surovín, ktoré sú kľúčové na umožnenie zeleného prechodu v Európe," uviedol Moström pred novinármi.
Buschová pripomenula, že v Európe sa v súčasnosti neťažia žiadne vzácne nerasty, zároveň sa očakáva dramatický nárast ich dopytu v dôsledku zeleného prechodu a investícií do nových technológií. "A tu má švédsky ťažobný priemysel čo ponúknuť. Potreba vzácnych minerálov na uskutočnenie zeleného prechodu je veľká," skonštatovala.
Vicepremiérka zároveň pripomenula, že EÚ nesmie zopakovať tú istú chybu ako pri plyne s Ruskom a byť závislá od dovozu vzácnych surovín z jednej krajiny. Tou je podľa nej hlavne Čína, ktorá dodáva Európe 90 % vzácnych surovín, napríklad 60 % zásob lítia potrebného na batérie.
Tento stav podľa nej nie je udržateľný, aj preto Švédsko na čele EÚ určite podporí zákon o strategických surovinách, ktorý by mala koncom marca predstaviť Európska komisia a ktorý má zvýšiť nezávislosť a odolnosť EÚ.
Na otázku TASR, či Švédsko vďaka svojim nálezom cenných surovín podporí aj projekty ako Európska aliancia pre batérie, Buschová uviedla, že Švédi ako národ hrdý na svoju banskú tradíciu zároveň hľadia aj do budúcnosti. To znamená, že chcú podporovať projekty znižujúce európsku energetickú závislosť.
"Dodávame do Európy 90 percent železnej rudy. Ale máme potenciál dodávok, aj čo sa týka lítia, medi, zinku a síry. A tiež kobaltu, ktorý je spolu s lítiom mimoriadne dôležitý pre EÚ, a aj preto vo Švédsku rozbehneme diskusie o tom, ako môžeme viac prispieť v prospech Európy," opísala situáciu.
To podľa jej slov Švédsko dokáže zároveň s ochranou životného prostredia. Pripomenula, že napríklad spoločnosť LKAB chce technologicky zaistiť bezuhlíkovú výrobu železnej rudy do roku 2045.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vicepremiérka to uviedla počas stretnutia s delegáciou európskych novinárov, ktorí do Kiruny, baníckeho mesta za polárnym kruhom, zavítali pri príležitosti slávnostného otvorenia švédskeho predsedníctva. Buschová tlačovú konferenciu pripravila v bani na ťažbu železnej rudy, ktorú prevádzkuje štátna spoločnosť LKAB, najväčší výrobca železnej rudy v Európe a významný výrobca fosforu, ktorý je súčasťou minerálnych hnojív potrebných na výrobu potravín.
Riaditeľ LKAB Jan Moström pri tejto príležitosti pripomenul, že jeho spoločnosť identifikovala významné ložiská prvkov vzácnych zemín v oblasti Kiruny a Gällivare, ktoré sú nevyhnutné okrem iného na výrobu elektrických vozidiel a veterných turbín a ktoré EÚ musí dovážať zo zahraničia. O príslušné koncesie požiada firma už tento rok, ťažba by mohla začať v horizonte 10 - 15 rokov.
Podľa jeho slov LKAB eviduje ložiská resahujúce jeden milión ton oxidov vzácnych zemín. "Ide o najväčšie známe ložisko prvkov vzácnych zemín v Európe. Mohlo by sa stať významným stavebným kameňom na výrobu kritických surovín, ktoré sú kľúčové na umožnenie zeleného prechodu v Európe," uviedol Moström pred novinármi.
Buschová pripomenula, že v Európe sa v súčasnosti neťažia žiadne vzácne nerasty, zároveň sa očakáva dramatický nárast ich dopytu v dôsledku zeleného prechodu a investícií do nových technológií. "A tu má švédsky ťažobný priemysel čo ponúknuť. Potreba vzácnych minerálov na uskutočnenie zeleného prechodu je veľká," skonštatovala.
Vicepremiérka zároveň pripomenula, že EÚ nesmie zopakovať tú istú chybu ako pri plyne s Ruskom a byť závislá od dovozu vzácnych surovín z jednej krajiny. Tou je podľa nej hlavne Čína, ktorá dodáva Európe 90 % vzácnych surovín, napríklad 60 % zásob lítia potrebného na batérie.
Tento stav podľa nej nie je udržateľný, aj preto Švédsko na čele EÚ určite podporí zákon o strategických surovinách, ktorý by mala koncom marca predstaviť Európska komisia a ktorý má zvýšiť nezávislosť a odolnosť EÚ.
Na otázku TASR, či Švédsko vďaka svojim nálezom cenných surovín podporí aj projekty ako Európska aliancia pre batérie, Buschová uviedla, že Švédi ako národ hrdý na svoju banskú tradíciu zároveň hľadia aj do budúcnosti. To znamená, že chcú podporovať projekty znižujúce európsku energetickú závislosť.
"Dodávame do Európy 90 percent železnej rudy. Ale máme potenciál dodávok, aj čo sa týka lítia, medi, zinku a síry. A tiež kobaltu, ktorý je spolu s lítiom mimoriadne dôležitý pre EÚ, a aj preto vo Švédsku rozbehneme diskusie o tom, ako môžeme viac prispieť v prospech Európy," opísala situáciu.
To podľa jej slov Švédsko dokáže zároveň s ochranou životného prostredia. Pripomenula, že napríklad spoločnosť LKAB chce technologicky zaistiť bezuhlíkovú výrobu železnej rudy do roku 2045.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)