Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sekulárne trendy, ako je starnutie populácie a rastúce relatívne ceny služieb, budú naďalej vytvárať tlak na vládne rozpočty, uvádza sa v dokumente OECD.
Autor TASR
Paríž 19. októbra (TASR) - Vlády na celom svete počas pandémie nového koronavírusu vyčlenili obrovské prostriedky na podporu ekonomík aj ľudí. Verejný dlh sa tak v niektorých krajinách už dostal na úroveň, ktorá ich núti zvažovať konsolidáciu. To však nie je nič v porovnaní s fiškálnymi ťažkosťami, ktoré im hrozia v nasledujúcich desaťročiach. Uviedla to v utorok Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vo svojej najnovšej správe.
Podľa dlhodobého scenára organizácie so sídlom v Paríži spomalenie veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, demografické zmeny a spomalenie rastu produktivity povedú k zníženiu tempa hospodárskeho rastu členov OECD a skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) z približne 3 % v súčasnosti na 1,5 % v roku 2060. Štáty budú zároveň čeliť zvyšujúcim sa nákladom, najmä na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.
Na udržanie verejných služieb a benefitov a zároveň na stabilizáciu dlhu v tomto prostredí by vlády potrebovali zvýšiť v rokoch 2021 až 2060 štrukturálne primárne príjmy o takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Priemerné výdavky by pritom mohli dosiahnuť 10 % HDP, varovala OECD a upozornila, že v tomto čísle nie sú zahrnuté žiadne nové výdavky, ako napríklad na prispôsobenie sa zmene klímy.
"Sekulárne trendy, ako je starnutie populácie a rastúce relatívne ceny služieb, budú naďalej vytvárať tlak na vládne rozpočty," uvádza sa v dokumente OECD, ktorý pripravili Yvan Guillemette a David Turner. Pripomenuli tiež, že fiškálny tlak v rámci týchto dlhodobých trendov je spojený s obsluhou verejného dlhu pochádzajúceho z obdobia pandémie.
Štáty však nemusia nevyhnutne zvyšovať dane, aby splnili tieto výzvy, uviedla OECD. Namiesto toho navrhuje organizácia reformy na zvýšenie miery zamestnanosti a zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Kombinácia týchto opatrení vrátane zabezpečenia, aby sa efektívny vek odchodu do dôchodku zvýšil o dve tretiny budúcich prírastkov očakávanej dĺžky života, by podľa organizácie mohla znížiť predpokladané tempo rastu fiškálneho tlaku do roku 2060 na polovicu.
Podľa dlhodobého scenára organizácie so sídlom v Paríži spomalenie veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, demografické zmeny a spomalenie rastu produktivity povedú k zníženiu tempa hospodárskeho rastu členov OECD a skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) z približne 3 % v súčasnosti na 1,5 % v roku 2060. Štáty budú zároveň čeliť zvyšujúcim sa nákladom, najmä na dôchodky a zdravotnú starostlivosť.
Na udržanie verejných služieb a benefitov a zároveň na stabilizáciu dlhu v tomto prostredí by vlády potrebovali zvýšiť v rokoch 2021 až 2060 štrukturálne primárne príjmy o takmer 8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Priemerné výdavky by pritom mohli dosiahnuť 10 % HDP, varovala OECD a upozornila, že v tomto čísle nie sú zahrnuté žiadne nové výdavky, ako napríklad na prispôsobenie sa zmene klímy.
"Sekulárne trendy, ako je starnutie populácie a rastúce relatívne ceny služieb, budú naďalej vytvárať tlak na vládne rozpočty," uvádza sa v dokumente OECD, ktorý pripravili Yvan Guillemette a David Turner. Pripomenuli tiež, že fiškálny tlak v rámci týchto dlhodobých trendov je spojený s obsluhou verejného dlhu pochádzajúceho z obdobia pandémie.
Štáty však nemusia nevyhnutne zvyšovať dane, aby splnili tieto výzvy, uviedla OECD. Namiesto toho navrhuje organizácia reformy na zvýšenie miery zamestnanosti a zvýšenie veku odchodu do dôchodku.
Kombinácia týchto opatrení vrátane zabezpečenia, aby sa efektívny vek odchodu do dôchodku zvýšil o dve tretiny budúcich prírastkov očakávanej dĺžky života, by podľa organizácie mohla znížiť predpokladané tempo rastu fiškálneho tlaku do roku 2060 na polovicu.
