Bratislava 30. augusta (TASR) - Súčasné nepokoje v arabských krajinách majú podľa analytikov len malý priamy dopad na svetový ekonomický rast. Týmto štátom totiž prislúcha len nízky podiel na svetovom hrubom domácom produkte (HDP). Zároveň však majú oveľa výraznejší nepriamy vplyv, a to cez rast ceny ropy.

"Rastúca pravdepodobnosť zásahu v Sýrii tlačí cenu ropy vyššie, no tá by mohla vzrásť ešte omnoho výraznejšie, pokiaľ by sa konflikt rozhorel po celom regióne," priblížil pre TASR analytik Trim Broker Ronald Ižip. To je podľa jeho slov možné vzhľadom na odlišné geopolitické záujmy Iránu a Saudskej Arábie. "Iba v tomto menej pravdepodobnom prípade by bol vplyv na cenu ropy dlhodobejší," doplnil. A dlhodobo vyššia cena ropy by mala aj nepriaznivý vplyv na globálny ekonomický rast.

Podľa riaditeľa Inštitútu hospodárskej politiky (IHP) Igora Kissa ceny ropy iba vďaka nepokojom v Egypte a konfliktu v Sýrii stúpli za tri mesiace približne o 15 %. "Keďže ropa je kľúčový segment hnacej sily výrobného a dopravného priemyslu, v konečnom dôsledku to má dopad na spotrebiteľa," vysvetľuje Kiss.

Aj on si myslí, že horšie dôsledky by mal konflikt v Sýrii, ak by sa rozšíril globálne na celý Blízky východ. "Takýto negatívny scenár, by mal za následok ďalší ropný šok a tie mali v histórii vysoko negatívne dopady," doplnil Kiss.

V kombinácii s oslabeným výkonom zotavujúcej sa globálnej ekonomiky by mohla v takom prípade podľa neho nastať ďalšia globálna kríza s ďalekosiahlejšími následkami ako boli po hypotekárnej a finančnej. Takýto rozsiahly konflikt by mal dopad aj na Slovensko, a to cez výkonnosť ekonomiky. Utlmil by sa dopyt zo strany našich najväčších odberateľov. "Ale takáto situácia je v súčasnosti extrémnym prípadom a skôr špekulatívnym scenárom," zhodnotil Kiss.