Bratislava 2. októbra (TASR) - Slovenskí prvovýrobcovia mlieka sú pripravení zvyšovať produkciu surového kravského mlieka. Po rokoch poklesu počtu chovateľov a dojníc dúfajú, že nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, ktorej príprava sa dostáva do finálnej fázy, môže byť impulzom na rozvoj sektora mlieka. Uviedol to pre TASR Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka (SZPM).

„Slovenskí prvovýrobcovia sú pripravení prispieť k naplneniu európskych environmentálnych cieľov a národných cieľov zvýšenia potravinovej sebestačnosti. Dokážu to zabezpečiť zvýšením stavov hovädzieho dobytka, čím sa zvýši produkcia organickej hmoty určenej na zlepšenie kvality pôdy a zároveň sa zvýši výroba mlieka. Na to však nevyhnutne potrebujeme priaznivo nastavenú Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ, vyrovnané podmienky s okolitými štátmi a podporu zo strany štátu,“ povedal predseda SZPM Alexander Pastorek.

Rokovania a stanoviská jednotlivých členských krajín k návrhu novej európskej poľnohospodárskej politiky sa podľa jeho slov rôznia a v mnohých oblastiach budú prijaté politické rozhodnutia.

„Pre sektor mlieka bude jedným z dôležitých rozhodnutí aj podiel viazaných priamych platieb. Ich pokles oproti súčasnému programovému obdobiu by bol pre slovenských prvovýrobcov mlieka neprijateľný a naplnenie európskych a národných cieľov by bolo ohrozené,“ zdôraznila riaditeľka SZPM Margita Štefániková.

Upozornila, že vyššie viazané podpory vyžadoval na Rade ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo v Bruseli, ktorá sa uskutočnila 21. septembra 2020, aj slovenský minister pôdohospodárstva Ján Mičovský (OĽANO).

„Opatrení, ktoré nás oproti západoeurópskym farmárom, ale aj našim priamym susedom znevýhodňujú, je viac,“ podčiarkol Pastorek. Poukázal pritom na samotnú nižšiu podporu chovov dojníc oproti iným európskym krajinám, ktorá vyplýva z rozdielnej výšky európskych, ale aj národných podpôr v rámci schém štátnej pomoci.

Ako príklad uviedol podporu produkcie najkvalitnejšieho Q mlieka, ktorú majú v Českej republike. Slovenskí prvovýrobcovia ani spracovatelia mlieka zatiaľ tento typ podpory nemajú, ale spoločne vyvíjajú úsilie na zavedenie tejto schémy štátnej pomoci aj u nás.

„Od novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky očakávame naozaj veľa. Je to možno posledná šanca zvrátiť nepriaznivý stav, v ktorom sa prvovýroba mlieka na Slovensku nachádza. Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 dosiahli slovenskí prvovýrobcovia mlieka kumulovanú stratu 500 miliónov eur a v dôsledku tejto situácie klesol počet prvovýrobcov mlieka o polovicu a počet dojníc o 40 %,“ priblížila Štefániková.

Dlhodobé straty prvovýroby mlieka majú podľa nej za následok nízke investície do výroby, čo z dlhodobého hľadiska prinieslo zaostávanie slovenských poľnohospodárov za lepšie podporovanými kolegami v zahraničí.

„Podľa analýz nášho zväzu vyše troch štvrtín ustajňovacích priestorov pre hovädzí dobytok pochádza z obdobia rokov 1950 až 1990 a zastarané sú aj dojacie zariadenia a objekty pre dojaciu techniku. Pretože úroveň príjmov nedovoľuje prvovýrobcom mlieka pokryť ani výrobné náklady na mlieko, podporu investícií do stavieb a technológií na automatizáciu považujeme za kľúčovú. Preto sa s nádejou pozeráme na nové programové obdobie novej agrárnej politiky, v rámci ktorej by mohli byť takéto projekty podporené. Samozrejme, pretože sa od poľnohospodárov požaduje minimálne polovičná finančná spoluúčasť, pri rozhodovaní potrebujú hlavne istotu a stabilitu v národných aj európskych podporách,“ dodala Štefániková.