Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. november 2024
< sekcia Ekonomika

ŽIVNOSTNÍCI: Daň z príjmu by mala byť pre všetkých rovnaká

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Zjednotenie dane z príjmu však nie je jedinou požiadavkou SŽZ.

Bratislava 7. marca (TASR) – Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) kritizuje vyššie zdaňovanie fyzických osôb - podnikateľov oproti právnickým osobám. Súčasnú daň vo výške 19 % a 25 % by chcel zjednotiť na nižšiu sadzbu. Pokiaľ parlament schváli návrhy predsedu SNS Andreja Danka na zníženie dane z príjmu právnických osôb na 15 %, požadujú členovia zväzu rovnaké zníženie aj pre živnostníkov. Informoval o tom vo štvrtok na tlačovej konferencii prezident SŽZ Stanislav Čižmárik.

"Kým právnické osoby – obchodné spoločnosti neplatia nikdy vyššiu daň ako 21 %, a to ani pri základoch dane v miliónoch eur, sú bežní podnikatelia postihovaní za osobný úspech dodatočnými šiestimi percentami," povedal Čižmárik. SŽZ navrhuje zjednotenie sadzby dane na 19 %, prípadne zdvojnásobenie sumy, od ktorej sa uplatňuje vyššia sadzba dane. Tá sa v súčasnosti vypočítava ako 176,8-násobok platného životného minima a je približne na úrovni 35.000 eur ročne.

Podľa viceprezidenta SŽZ Jána Pálenčára bola pre živnostníkov najlepšia 19-percentná rovná daň bez ďalších odvodových povinností podnikateľov voči štátu. "To je to, čo chceme," povedal. Na návrhoch predsedu SNS Andreja Danka ho zarazilo, že hovoria iba o znížení dane z príjmu pre právnické osoby. "Živnostníci sú niekde na okraji záujmu. Neviem prečo, ale tak to je," skonštatoval Pálenčár.

Čižmárik si však myslí, že v tomto prípade nešlo o úmysel vynechať živnostníkov zo znižovania daní, skôr "o neuvedomenie si rozdielu, že to nie sú fyzické osoby, ale fyzické osoby - podnikatelia". Navrhuje zaviesť oficiálne označenie "živnostník" a nie fyzická osoba - podnikateľ. "Dúfam, že aj pán Danko myslel aj na živnostníkov a nielen na akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným," dodal Čižmárik.

Zjednotenie dane z príjmu však nie je jedinou požiadavkou SŽZ. Živnostníkom prekážajú napríklad aj prísna legislatíva na umorovanie daňových strát či prísne podmienky odpisovania hmotného investičného majetku. "Nazdávame sa, že 40-ročná odpisová doba pre nevýrobnú budovu je dlhá. Tá budova sa možno za 40 rokov aj rozpadne a my ešte stále odpisujeme jej prvotnú investíciu," upozornila na to Miriam Belušová zo SŽZ.