Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Navrhovanou zmenou dôjde podľa SŽZ k zvýšeniu finančného, ale aj administratívneho zaťaženia v čase, keď živnostníci zažívajú najhoršie, pandémiou podmienené ekonomické časy.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) – Slovenský živnostenský zväz (SŽZ) nesúhlasí s navrhovanými zmenami v zdaňovaní samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) a ohradil sa aj proti vyjadreniam, podľa ktorých sú živnostníci označovaní za podvodníkov zneužívajúcich zákony. SŽZ žiada ministra financií Igora Matoviča (OĽANO), aby predložený návrh zdaňovania živnostníkov stiahol.
"Dôrazne sa ohradzujeme pred označovaním živnostníkov ako podvodníkov, ktorí zneužívajú zákony," uviedol SŽZ v reakcii na tlačovú konferenciu ministra financií. Upozornil, že pokiaľ má šéf rezortu financií vedomosť o daňových trestných činoch vo svojom blízkom okolí, ako napríklad o krátení dane, je jeho povinnosťou dať podnet orgánom činným v trestnom konaní. "Pochybenia jednotlivcov nie sú dôvodom na pomstychtivé konanie predstaviteľov štátu vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom," uviedli živnostníci.
Základom daňovej reformy pre živnostníkov je zrušenie paušálnych výdavkov, 29–percentný odvod do poisťovní, jednotná daň zo zisku vo výške 19 % a tiež zavedenie možnosti uplatnenia paušálnej dane vrátane odvodov vo výške 29 % z celkového príjmu. Podľa SŽZ by základným porovnaním súčasného stavu živnostník s mesačnými tržbami 1300 eur a výdavkami na úrovni 60 % zaplatil na daniach a odvodoch o 46 % viac ako v súčasnosti a úplne by stratil nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti príjmu, ako aj daňového bonusu na deti.
SŽZ upozornil, že status zamestnanca a živnostníka je neporovnateľný, keďže jeden vykonáva závislú činnosť a druhý podniká vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, ručí celým majetkom a dokonca sám zamestnáva iné osoby. Živnostník nemá sociálno-právnu ochranu ako zamestnanec, nedosahuje žiadny príjem, pokiaľ si sám nenájde zákazníka, nemá firemné benefity, dovolenku, nedostáva podporu v nezamestnanosti a nárok na dávku z dôvodu práceneschopnosti mu vzniká až po 270 dňoch platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.
Navrhovanou zmenou dôjde podľa SŽZ k zvýšeniu finančného, ale aj administratívneho zaťaženia v čase, keď živnostníci zažívajú najhoršie, pandémiou podmienené ekonomické časy. Zväz upozornil, že doteraz nebol predstavený tzv, kurzarbeit pre živnostníkov, ktorý by mal začať platiť už o päť týždňov. "Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadame ministra financií, aby predložený návrh reformy zdaňovania živnostníkov v celom rozsahu stiahol," uviedol SŽZ. Ak bude Matovič na návrhoch trvať, žiadajú živnostníci, aby sa zmeny realizovali výlučne ako jeden ucelený balík. Obávajú sa totiž, že by rezort mohol pristúpiť k napríklad iba k samotnému zrušeniu paušálnych výdavkov, čo by podľa nich mohlo vyvolať rozvrat verejných financií a narušenie stability podnikateľského prostredia.
"Dôrazne sa ohradzujeme pred označovaním živnostníkov ako podvodníkov, ktorí zneužívajú zákony," uviedol SŽZ v reakcii na tlačovú konferenciu ministra financií. Upozornil, že pokiaľ má šéf rezortu financií vedomosť o daňových trestných činoch vo svojom blízkom okolí, ako napríklad o krátení dane, je jeho povinnosťou dať podnet orgánom činným v trestnom konaní. "Pochybenia jednotlivcov nie sú dôvodom na pomstychtivé konanie predstaviteľov štátu vo vzťahu k ostatným podnikateľským subjektom," uviedli živnostníci.
Základom daňovej reformy pre živnostníkov je zrušenie paušálnych výdavkov, 29–percentný odvod do poisťovní, jednotná daň zo zisku vo výške 19 % a tiež zavedenie možnosti uplatnenia paušálnej dane vrátane odvodov vo výške 29 % z celkového príjmu. Podľa SŽZ by základným porovnaním súčasného stavu živnostník s mesačnými tržbami 1300 eur a výdavkami na úrovni 60 % zaplatil na daniach a odvodoch o 46 % viac ako v súčasnosti a úplne by stratil nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti príjmu, ako aj daňového bonusu na deti.
SŽZ upozornil, že status zamestnanca a živnostníka je neporovnateľný, keďže jeden vykonáva závislú činnosť a druhý podniká vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, ručí celým majetkom a dokonca sám zamestnáva iné osoby. Živnostník nemá sociálno-právnu ochranu ako zamestnanec, nedosahuje žiadny príjem, pokiaľ si sám nenájde zákazníka, nemá firemné benefity, dovolenku, nedostáva podporu v nezamestnanosti a nárok na dávku z dôvodu práceneschopnosti mu vzniká až po 270 dňoch platenia odvodov do Sociálnej poisťovne.
Navrhovanou zmenou dôjde podľa SŽZ k zvýšeniu finančného, ale aj administratívneho zaťaženia v čase, keď živnostníci zažívajú najhoršie, pandémiou podmienené ekonomické časy. Zväz upozornil, že doteraz nebol predstavený tzv, kurzarbeit pre živnostníkov, ktorý by mal začať platiť už o päť týždňov. "Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadame ministra financií, aby predložený návrh reformy zdaňovania živnostníkov v celom rozsahu stiahol," uviedol SŽZ. Ak bude Matovič na návrhoch trvať, žiadajú živnostníci, aby sa zmeny realizovali výlučne ako jeden ucelený balík. Obávajú sa totiž, že by rezort mohol pristúpiť k napríklad iba k samotnému zrušeniu paušálnych výdavkov, čo by podľa nich mohlo vyvolať rozvrat verejných financií a narušenie stability podnikateľského prostredia.
