Bratislava 4. februára (TABLET.TV) - Eurozóna by mala ekonomicky fungovať ako Spojené štáty americké, kde je spoločná mena, ale každý štát má vlastnú rozpočtovú politiku. „Zároveň by sami zodpovedali za svoje dlhy, čiže by ich bolo možné nechať zbankrotovať. To sa porušilo v roku 2010 v prípade Grécka, ale malo by sa znovu zaviesť. Ak má niekto problém a musí reštrukturalizovať dlh, tak sa nemáme pozerať na to, či to poškodí francúzsku alebo nemeckú banku. To by mala byť starosť francúzskej alebo nemeckej vlády,“ zdôraznil ekonóm Juraj Karpiš.

V eurozóne nie je ochota robiť nevyhnutné reformy, pretože súčasná politika kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) a nízke úroky k tomu nikoho nenútia. Podľa Karpiša však eurozóna neprežije bez fiškálnej disciplíny.

„Grécko nie je najväčší problém eurozóny. Zvyšuje sa taliansky dlh a tamojšia ekonomika prakticky nerastie. Už tam majú takmer dve stratené dekády. Takmer desať rokov po kríze a po opatreniach, ktoré mali zlepšiť ekonomiku, rastie aj vo Francúzsku nezamestnanosť. To sú dve veľké ekonomiky. Dá sa to ignorovať, ale len dovtedy, kým bude ECB poskytovať nízke úroky,“ dodal Karpiš.