Bratislava 10. augusta (TASR) – Medziročný rast júnovej priemyselnej produkcie o 14 % je síce nižší ako v predchádzajúcich mesiacoch, no príčinou spomaľovania je vyššia porovnávacia základňa z minulého roka. Pozitívom je, že priemyselná produkcia prekročila o 4 % úroveň júna 2019, teda pred pandémiou ochorenia COVID-19. Okrem výroby kovov najviac prispeli k rastu priemyselnej produkcie, napriek problémom s dodávkami materiálov, automobilky, zhodli sa viacerí analytici.

„Ťahúňom nášho priemyslu sú automobilky, ktoré však stále zaostávajú za svojimi predkrízovými hodnotami, ale už len mierne. Na dosiahnutie úrovne výroby spred dvoch rokov im chýbajú už len 3 %,“ uviedla analytička 365.bank Jana Glasová.

Podľa analytika UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomíra Koršňáka sa v júni slovenský priemysel aspoň čiastočne zotavil z polovodičovej krízy, ktorá zasiahla automobilový priemysel. „Napriek tomu o úplnom zotavení ešte ani zďaleka nemôžeme hovoriť. Nedostatok komponentov nútil časť slovenského (automobilového) priemyslu k odstávkam aj v priebehu júna, hoci už vo výrazne menšom rozsahu ako v máji. Automobilový priemysel tak vymazal len necelú polovicu strát z predchádzajúcich mesiacov,“ ozrejmil Koršňák.

Štvorpercentný rast priemyselnej produkcie oproti predkrízovému júnu 2019 však netreba podľa neho preceňovať. Pred dvoma rokmi totiž zasiahli priemysel krátke problémy v automobilovom priemysle a produkcia sa vtedy nakrátko výraznejšie prepadla. „I vďaka tomu bola produkcia v júni tohto roka až o 4 % vyššia ako pred dvomi rokmi, zatiaľ čo v máji bola ešte o 9 % nižšia,“ upozornil analytik. Po zohľadnení sezónnych efektov produkcia priemyslu v júni za predkrízovými maximami z jari 2019 stále nepatrne zaostávala.

V nasledujúcich mesiacoch analytici očakávajú miernejší rast priemyselnej produkcie. „Smerom nahor ju bude ťahať hlavne ekonomické oživovanie. Zároveň však platí, že pozitívny vplyv bázického efektu postupne odznieva a v letných mesiacoch už bude slabší,“ uviedla Glasová. Priemyselná produkcia bude však zároveň negatívne ovplyvnená globálnou materiálovou krízou, ktorá ju bude ťahať nadol. Aktuálne sa musí priemysel vyrovnávať s nedostatkom polovodičových súčiastok, plastov, ale napríklad aj niektorých kovov.

Analytici upozorňujú na negatívny vplyv tretej vlny pandémie, i keď lepšia pandemická situácia v Európe podporená očkovaním v súčasnosti pomáha zdvíhať európsky dopyt. Nové mutácie vírusu či slabšia úroveň zaočkovanosti v niektorých krajinách, napríklad aj v regióne strednej a východnej Európy, môžu zvýrazniť jesennú vlnu pandémie a opäť tak pribrzdiť zotavovanie európskeho priemyslu.