Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Presne 7 % respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 9 % o jeho väčšinu a 15 % prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu.
Autor TASR
Bratislava 27. februára (TASR) - Pokles osobného mesačného príjmu v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri takmer tretina (31 %) opýtaných vo veku 18 až 60 rokov. V pondelok o tom informovala spoločnosť mBank na základe prieskumu, ktorý pre nich uskutočnila agentúra Focus.
"Často ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem," konštatuje sociológ a riaditeľ agentúry Martin Slosiarik.
Presne 7 % respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 9 % o jeho väčšinu a 15 % prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. "Naopak, približne polovici (52 %) Slovákov sa príjem nezmenil a necelá pätina (17 %) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem," uviedla banka.
Osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom z nízkopríjmových domácností. "O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 37 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur a 47 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1100 eur," vyčíslila spoločnosť.
Doplnila, že znižovanie osobného mesačného príjmu má oproti predchádzajúcim prieskumom klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40 % respondentov a v predminulom roku klesol príjem 32 % opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá, zo 7 % v roku 2020 na predvlaňajších 11 %.
Viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov má finančnú rezervu. Štvrtina (25 %) opýtaných disponuje rezervou približne vo výške jedného mesačného platu a takmer pätina (19 %) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných výplat. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich platov má necelá desatina (9 %) a 16 % opýtaných si odložilo vyše šesť mesačných platov, vyčíslila firma. Doplnila, že finančnú rezervu nemá takmer tretina (31 %) respondentov.
Takmer dve tretiny (60 %) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie, najčastejšie tak, že obmedzili výdavky. "Viac ako tretina (35 %) opýtaných v novembri uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí," vyplynulo z dopytovania. Ďalších 18 % začalo pravidelné sporenie a 12 % muselo siahnuť do svojich úspor.
V porovnaní s výsledkami prieskumu v predminulom roku nastali vo finančnom správaní Slovákov mierne posuny. Znížil sa napríklad celkový podiel tých, ktorí svoje finančné správanie nezmenili, z 50 % v predminulom roku na vlaňajších 40 %. Zároveň narástol podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že si pravidelne sporia, z 13 % v roku 2021 na 18 % vlani, uzavrela spoločnosť.
"Často ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem," konštatuje sociológ a riaditeľ agentúry Martin Slosiarik.
Presne 7 % respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 9 % o jeho väčšinu a 15 % prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. "Naopak, približne polovici (52 %) Slovákov sa príjem nezmenil a necelá pätina (17 %) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem," uviedla banka.
Osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom z nízkopríjmových domácností. "O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 37 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 eur a 47 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1100 eur," vyčíslila spoločnosť.
Doplnila, že znižovanie osobného mesačného príjmu má oproti predchádzajúcim prieskumom klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40 % respondentov a v predminulom roku klesol príjem 32 % opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá, zo 7 % v roku 2020 na predvlaňajších 11 %.
Viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov má finančnú rezervu. Štvrtina (25 %) opýtaných disponuje rezervou približne vo výške jedného mesačného platu a takmer pätina (19 %) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných výplat. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich platov má necelá desatina (9 %) a 16 % opýtaných si odložilo vyše šesť mesačných platov, vyčíslila firma. Doplnila, že finančnú rezervu nemá takmer tretina (31 %) respondentov.
Takmer dve tretiny (60 %) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie, najčastejšie tak, že obmedzili výdavky. "Viac ako tretina (35 %) opýtaných v novembri uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí," vyplynulo z dopytovania. Ďalších 18 % začalo pravidelné sporenie a 12 % muselo siahnuť do svojich úspor.
V porovnaní s výsledkami prieskumu v predminulom roku nastali vo finančnom správaní Slovákov mierne posuny. Znížil sa napríklad celkový podiel tých, ktorí svoje finančné správanie nezmenili, z 50 % v predminulom roku na vlaňajších 40 %. Zároveň narástol podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že si pravidelne sporia, z 13 % v roku 2021 na 18 % vlani, uzavrela spoločnosť.
