Tatranská Lomnica 19. januára (TASR) – Obchodná verejná súťaž na predaj drevnej hmoty na pni v Tatranskom národnom parku (TANAP) a Pieninskom národnom parku (PIENAP) má svojich víťazov. Priemerná vysúťažená cena za meter kubický dosiahla 36,40 eura. Štátne lesy (ŠL) TANAP sú s vysúťaženými cenami, ktoré korešpondujú s vývojom cien na trhu s drevom na Slovensku, spokojné. "Avšak vzhľadom na niektoré privysoké vysúťažené ceny predpokladáme, že budeme musieť opätovne čeliť krádežiam dreva, porušovaniu platobnej disciplíny a predovšetkým poškodzovaniu chráneného prírodného prostredia národných parkov zo strany spracovateľov dreva tak, ako tomu bolo v roku 2005 pri spracúvaní kalamity po veternej kalamite z 19. novembra 2004," konštatovala Lenka Burdová zo ŠL TANAP.

Zároveň sa ŠL TANAP obávajú, že sa tak zhorší spolupráca so Štátnou ochranou prírody – Správou TANAP, ktorá v niektorých prípadoch môže vyústiť do neočakávaných správnych konfliktov. ŠL TANAP otváraním obálok 14. januára ukončili obchodnú verejnú súťaž na predaj dreva na pni, ktorú vyhlásili na príkaz ministra pôdohospodárstva v decembri minulého roku. V 622 lesných porastoch TANAP a PIENAP, ktoré sú v ich správe, ponúkli na predaj viac ako 56.000 metrov kubických prevažne kalamitného dreva. Do súťaže bolo prihlásených 83 ponúk. Najvyššia cena, 84,30 eura/m3 za päť metrov kubických dreva, bola vysúťažená v lesnom poraste nachádzajúcom sa v ochrannom obvode Vyšné Hágy. Najnižšia cena 0,09 eura/m3 za 120 metrov kubických dreva, v lesnom poraste v ochrannom obvode Červený Kláštor. Konečná cena dreva, ponúknutá v súťaži, nezahŕňa náklady na spracovanie dreva, tie znáša kupujúci.

"S cenami sme spokojní, korešpondujú totiž s vývojom cien na trhu s drevom na Slovensku," poznamenal k výsledkom súťaže riaditeľ ŠL TANAP Peter Liška. Na medziročné zvýšenie cien ihličnatého dreva podľa neho priaznivo pôsobí i jeho zvyšujúci sa nedostatok na trhu po kalamitnom roku 2014, kedy ceny vzhľadom na pretlak dreva na trhu prudko klesli. Ako však ďalej uviedol, lesníkom spravujúcim lesné pozemky vo vlastníctve štátu na území TANAP a PIENAP robia starosti niektoré "uletené" víťazné ponuky. "S takými sme sa už stretli pri podobnej obchodnej súťaži, ktorú sme organizovali po veľkej veternej kalamite Alžbeta z 19. novembra 2004. Problémy boli najmä s podnikateľmi, ktorí sa snažili kompenzovať zvýšenú cenu ponúknutú v súťaži krádežami dreva. Boli sme nútení, za veľký objem finančných prostriedkov, zamestnávať súkromnú bezpečnostnú službu," konštatoval Liška.

Mnohí víťazi súťaže podľa neho chronicky nedodržiavali platobnú disciplínu, čím spomaľovali spracovanie kalamity. V neposlednom rade to ale bola devastácia prírodného prostredia nedodržiavaním zazmluvnených spracovateľských technológií, ktorá je v národnom parku neprípustná. "Problémovými boli hlavne niektorí slovenskí podnikatelia, ktorí vysúťažili menšie obchodné celky. Počas spracovania veľkej kalamity v rokoch 2005 až 2006 sme zistili 44 závažných porušení obchodných podmienok, za ktoré sme uložili sankcie v celkovej výške viac ako 23 miliónov SK. Nepríjemné boli i následné súdne konania o vymáhané sankcie, z ktorých bolo posledné ukončené v roku 2013. Z uvedených dôvodov sa obávame, že sa tak zhorší spolupráca so Štátnou ochranou prírody – Správou TANAP, ktorá v niektorých prípadoch môže vyústiť až do neočakávaných správnych konfliktov," vyslovuje obavy Líška.

Úspešnosť obchodnej verejnej súťaže budú môcť ŠL TANAP zhodnotiť až na konci tohto roka, keď bude drevo odobraté a zaplatené. Výsledky súťaže sú uverejnené na www.lesytanap.sk.