Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súvislosti s pomocou od štátu je podľa nej stále aktuálna požiadavka na zníženie DPH na 10 percent pre sektor cestovného ruchu.
Autor TASR
Vysoké Tatry 5. apríla (TASR) – Tatranci považujú končiacu sa zimnú sezónu za reštart po dvoch rokoch pandémie. „Porovnávať ju s rokom 2020, 2021 alebo nebodaj 2019, je nerelevantné. Každá z týchto zím bola úplne iná, nehovoriac o úplnom lockdowne v roku 2021,“ skonštatovala riaditeľka Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Vysoké Tatry Lucia Blašková.
Návštevnosť regiónu ani obsadenie ubytovacích zariadení podľa nej nedosahovali žiadne rekordy. Priemer v hoteloch priamo v horách sa pohyboval na úrovni od 60 do 70 percent, v podhorí to bolo ešte menej. „Ani jednodňových návštevníkov nebolo toľko, ako sme zvyknutí. Jednoznačný dôvod boli opatrenia a OTP režim. Často to bolo nad rámec prijatých pravidiel v iných krajinách, zahraniční hostia sa v nich nevedeli vyznať a Slováci už neboli ochotní ich ďalej akceptovať, keďže si pár kilometrov za hranicami mohli dovolenky užívať slobodne,“ upozornila Blašková.
Najsilnejšie bolo podľa nej obdobie od Vianoc do konca zimných prázdnin, v tom čase boli aj zápchy, množstvo ľudí na zjazdovkách aj turistických chodníkoch. Potom však návštevnosť rapídne klesla, počas jarných prázdnin sa mierne zdvihla, avšak ani jeden týždeň neprekvapil. „Hotely mali stále voľné kapacity, zjazdovky či akvaparky by takisto 'zniesli' aj vyššiu návštevnosť,“ dodala riaditeľka.
Prevažovala klientela zo Slovenska, čiastočne sa vrátili Poliaci i Česi. Tento rok mimoriadne prekvapili návštevníci z pobaltských krajín i Rumuni. „Bolo ich naozaj prekvapivo veľa. Nechýbali ani Maďari, ich prítomnosť rastie konštantne každým rokom. Zo štatistík napríklad vyplýva, že v januári do regiónu zavítalo takmer 29.000 ľudí, pričom takmer polovica sa zdržiavala na území mesta Vysoké Tatry,“ konkretizovala Blašková. Priemerná dĺžka pobytu bola zhruba tri noci, pričom návštevníci vyhľadávali predovšetkým hotely s kompletnými službami, prípadne aj priváty.
Blašková upozornila, že aj podľa niektorých analytikov boli opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu príliš prísne v porovnaní so zahraničím a z pohľadu ich efektívnosti na znižovanie krivky pandémie bol ich výsledok pochybný. „V podstate celý priemysel fungoval, okrem cestovného ruchu a gastra, a napriek tomu sa pandémia 'vlnila'. Podľa nás stačilo vypočuť podnikateľov a nastaviť pravidlá v spolupráci s nimi. Pandémii zatvorenie nepomáhalo a cestovnému ruchu tiež nie,“ skonštatovala riaditeľka.
V súvislosti s pomocou od štátu je podľa nej stále aktuálna požiadavka na zníženie DPH na 10 percent pre sektor cestovného ruchu. „Je to len jeden z nástrojov, ako vykompenzovať následky pandémie. Súvisí tiež s konkurencieschopnosťou turizmu voči okolitým krajinám, ktoré tieto opatrenia dávno prijali a pre ktoré aj mnoho slovenských klientov odišlo za zdanlivo lacnejšou dovolenkou do zahraničia,“ uzatvára Blašková.
Návštevnosť regiónu ani obsadenie ubytovacích zariadení podľa nej nedosahovali žiadne rekordy. Priemer v hoteloch priamo v horách sa pohyboval na úrovni od 60 do 70 percent, v podhorí to bolo ešte menej. „Ani jednodňových návštevníkov nebolo toľko, ako sme zvyknutí. Jednoznačný dôvod boli opatrenia a OTP režim. Často to bolo nad rámec prijatých pravidiel v iných krajinách, zahraniční hostia sa v nich nevedeli vyznať a Slováci už neboli ochotní ich ďalej akceptovať, keďže si pár kilometrov za hranicami mohli dovolenky užívať slobodne,“ upozornila Blašková.
Najsilnejšie bolo podľa nej obdobie od Vianoc do konca zimných prázdnin, v tom čase boli aj zápchy, množstvo ľudí na zjazdovkách aj turistických chodníkoch. Potom však návštevnosť rapídne klesla, počas jarných prázdnin sa mierne zdvihla, avšak ani jeden týždeň neprekvapil. „Hotely mali stále voľné kapacity, zjazdovky či akvaparky by takisto 'zniesli' aj vyššiu návštevnosť,“ dodala riaditeľka.
Prevažovala klientela zo Slovenska, čiastočne sa vrátili Poliaci i Česi. Tento rok mimoriadne prekvapili návštevníci z pobaltských krajín i Rumuni. „Bolo ich naozaj prekvapivo veľa. Nechýbali ani Maďari, ich prítomnosť rastie konštantne každým rokom. Zo štatistík napríklad vyplýva, že v januári do regiónu zavítalo takmer 29.000 ľudí, pričom takmer polovica sa zdržiavala na území mesta Vysoké Tatry,“ konkretizovala Blašková. Priemerná dĺžka pobytu bola zhruba tri noci, pričom návštevníci vyhľadávali predovšetkým hotely s kompletnými službami, prípadne aj priváty.
Blašková upozornila, že aj podľa niektorých analytikov boli opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu príliš prísne v porovnaní so zahraničím a z pohľadu ich efektívnosti na znižovanie krivky pandémie bol ich výsledok pochybný. „V podstate celý priemysel fungoval, okrem cestovného ruchu a gastra, a napriek tomu sa pandémia 'vlnila'. Podľa nás stačilo vypočuť podnikateľov a nastaviť pravidlá v spolupráci s nimi. Pandémii zatvorenie nepomáhalo a cestovnému ruchu tiež nie,“ skonštatovala riaditeľka.
V súvislosti s pomocou od štátu je podľa nej stále aktuálna požiadavka na zníženie DPH na 10 percent pre sektor cestovného ruchu. „Je to len jeden z nástrojov, ako vykompenzovať následky pandémie. Súvisí tiež s konkurencieschopnosťou turizmu voči okolitým krajinám, ktoré tieto opatrenia dávno prijali a pre ktoré aj mnoho slovenských klientov odišlo za zdanlivo lacnejšou dovolenkou do zahraničia,“ uzatvára Blašková.
