New York/Bratislava 21. marca (TASR) - Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 2012 vyhlásilo 21. marec za Medzinárodný deň lesov (International Day of Forests). Tento deň zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú lesy zohrávajú pri udržiavaní života na Zemi od poskytovania biotopov pre biodiverzitu až po boj proti zmene klímy a podporu živobytia miliónov ľudí. Jeho cieľom je poukázať na význam lesov, zvýšiť povedomie o hospodárení, ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji všetkých typov lesov v prospech súčasných i budúcich generácií.

Medzinárodný deň lesov sa prvýkrát pripomínal v roku 2013, dátum 21. marec zvolilo Valné zhromaždenie OSN preto, aby sa zhodoval s prvým jarným dňom na severnej pologuli, ktorý symbolizuje obnovu a rast. Tento rok umocňuje význam osláv skutočnosť, že Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) si pripomína 80. výročie svojho vzniku.

Každý rok sa Svetový deň lesov zameriava na inú tému, ktorá zdôrazňuje aktuálne výzvy a dôležitosť lesov. Tému vyhlasuje Partnerstvo pre spoluprácu v oblasti lesov (Collaborative Partnerships on Forests, CPF) a tento rok znie: "Lesy a potraviny".

Lesy slúžia ako základ života pre miestnych obyvateľov v mnohých oblastiach, zohrávajú nezastupiteľnú úlohu pri zmierňovaní dosahov následkov klimatickej zmeny a sú súčasťou biologickej rozmanitosti. V niektorých krajinách a regiónoch poskytujú približne 20 percent príjmu vidieckych domácností, čo umožňuje prístup k potravinám a rozmanitej strave, najmä pre najchudobnejšie domácnosti.

Viac ako päť miliárd ľudí používa na celom svete lesné a nedrevné produkty ako potraviny, lieky a živobytie, keď napríklad ako potrava sa používa viac ako 3200 druhov voľne žijúcich zvierat. Navyše, viac ako dve miliardy ľudí sa pri varení spolieha na drevo a tradičné palivá.

Lesy majú nezastupiteľnú funkciu tiež pri zachovaní biodiverzity, pretože sa v nich vyskytuje vyše 80 percent druhov rastlín, živočíchov, hmyzu, húb, baktérií a viac ako 60.000 druhov drevín. Najväčšou hrozbou pre biodiverzitu je napríklad masové odlesňovanie, vysúšanie mokradí, rozširovanie ornej pôdy a pasienkov, ďalej pokračujúca urbanizácia a využívanie prírodných zdrojov.

Podľa Organizácie Spojených národov planéta Zem prichádza ročne o desať miliónov hektárov v dôsledku odlesňovania a približne 70 miliónov hektárov je postihnutých požiarmi. O to naliehavejšie vystupuje do popredia požiadavka ochrany a obnovy lesov, pretože od nich závisí blaho planéty a budúcich generácií, zdôrazňuje OSN.