Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda v Pekingu zavádza síce fiškálne, monetárne a stimulačné opatrenia na podporu hospodárstva, ich vplyv je však "otupený" politikou nulovej tolerancie ochorenia COVID-19.
Autor TASR
Peking/Washington 21. mája (TASR) - Tempo rastu čínskej ekonomiky môže tento rok, prvýkrát od roku 1976, zaostať za hospodárskym rastom USA. Uviedli to ekonómovia agentúry Bloomberg Economics.
Podľa ich odhadu sa hrubý domáci produkt (HDP) Číny, druhej najväčšej svetovej ekonomiky, tento rok zvýši len o 2 % percentá, zatiaľ čo HDP najväčšieho svetového hospodárstva, USA, vzrastie o 2,8 %.
Vláda v Pekingu zavádza síce fiškálne, monetárne a stimulačné opatrenia na podporu hospodárstva, ich vplyv je však "otupený" politikou nulovej tolerancie ochorenia COVID-19. Tá si vyžaduje prísne obmedzenia aktivity, keď dôjde k objaveniu nákazy.
Na druhej strane USA, hoci zápasia s vysokou infláciou, sú stále poháňané silným náborom nových zamestnancov a výdavkami spotrebiteľov.
Odhad Bloomberg Economics je na spodnom konci spektra, pričom stredná prognóza rastu HDP Číny v roku 2022 je stále nad 4 %.
Ak budú mať experti Bloomberg Economics pravdu, bolo by to prvýkrát od roku 1976 (keď sa Čína preberala z "búrlivej" kultúrnej revolúcie), kedy by tempo rastu HDP Číny zaostalo za rastom HDP Spojených štátov.
Od "reformy a otvorenia sa" koncom 70. rokov 20. storočia sa Čína tešila z rýchlejšej expanzie ekonomiky než USA.
Americký prezident Joe Biden, ktorý nalieha na zákonodarcov v Kongrese, aby schválili balík právnych predpisov zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti USA voči Číne, by určite využil tento výsledok. Svoju ekonomickú agendu čiastočne zameral na demonštráciu toho, že sa západné demokracie dokážu postaviť čínskemu autoritárskemu modelu.
Pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga je v stávke oveľa viac. Všeobecne sa očakáva, že si v tomto roku zabezpečí tretie funkčné obdobie na poste šéfa Komunistickej strany, čo by bol precedens. Okrem toho 2-percentné tempo rastu by bolo hlboko pod oficiálnym vládnym cieľom na úrovni zhruba 5,5 % v tomto roku.
Bolo by to tiež prvýkrát, keď by hospodársky rast tak výrazne zaostal za cieľom, odkedy vláda v Pekingu začala koncom 90. rokov s takýmito praktikami. Čínska vláda nezverejnila cieľ pre hospodársky rast len v roku 2020, keď vypukla pandémia nového koronavírusu.
Tohtoročný cieľ na úrovni "približne 5,5 %", je najnižší doteraz stanovený a čínski lídri ho vytýčili ešte pred zavedením množstva blokád v kľúčových hospodárskych centrách, ako je Šanghaj.
Niektorí ekonómovia teraz odhadujú, že HDP Číny v tomto 2. štvrťroku klesne. Naznačujú to údaje o zníženie maloobchodných tržieb a priemyselnej výroby v apríli v dôsledku blokád. Domnievajú sa tiež, že cieľ vlády bol príliš ambiciózny už pred zavedením reštrikcií.
Peking má však stále priestor na stimuly, ktoré môžu vrátiť rast ekonomiky na "správnu cestu". Až na konci roka sa tak ukáže, či USA tento rok dokážu predbehnúť Čínu, pokiaľ ide o tempo rastu hospodárstva.
Podľa ich odhadu sa hrubý domáci produkt (HDP) Číny, druhej najväčšej svetovej ekonomiky, tento rok zvýši len o 2 % percentá, zatiaľ čo HDP najväčšieho svetového hospodárstva, USA, vzrastie o 2,8 %.
Vláda v Pekingu zavádza síce fiškálne, monetárne a stimulačné opatrenia na podporu hospodárstva, ich vplyv je však "otupený" politikou nulovej tolerancie ochorenia COVID-19. Tá si vyžaduje prísne obmedzenia aktivity, keď dôjde k objaveniu nákazy.
Na druhej strane USA, hoci zápasia s vysokou infláciou, sú stále poháňané silným náborom nových zamestnancov a výdavkami spotrebiteľov.
Odhad Bloomberg Economics je na spodnom konci spektra, pričom stredná prognóza rastu HDP Číny v roku 2022 je stále nad 4 %.
Ak budú mať experti Bloomberg Economics pravdu, bolo by to prvýkrát od roku 1976 (keď sa Čína preberala z "búrlivej" kultúrnej revolúcie), kedy by tempo rastu HDP Číny zaostalo za rastom HDP Spojených štátov.
Od "reformy a otvorenia sa" koncom 70. rokov 20. storočia sa Čína tešila z rýchlejšej expanzie ekonomiky než USA.
Americký prezident Joe Biden, ktorý nalieha na zákonodarcov v Kongrese, aby schválili balík právnych predpisov zameraných na posilnenie konkurencieschopnosti USA voči Číne, by určite využil tento výsledok. Svoju ekonomickú agendu čiastočne zameral na demonštráciu toho, že sa západné demokracie dokážu postaviť čínskemu autoritárskemu modelu.
Pre čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga je v stávke oveľa viac. Všeobecne sa očakáva, že si v tomto roku zabezpečí tretie funkčné obdobie na poste šéfa Komunistickej strany, čo by bol precedens. Okrem toho 2-percentné tempo rastu by bolo hlboko pod oficiálnym vládnym cieľom na úrovni zhruba 5,5 % v tomto roku.
Bolo by to tiež prvýkrát, keď by hospodársky rast tak výrazne zaostal za cieľom, odkedy vláda v Pekingu začala koncom 90. rokov s takýmito praktikami. Čínska vláda nezverejnila cieľ pre hospodársky rast len v roku 2020, keď vypukla pandémia nového koronavírusu.
Tohtoročný cieľ na úrovni "približne 5,5 %", je najnižší doteraz stanovený a čínski lídri ho vytýčili ešte pred zavedením množstva blokád v kľúčových hospodárskych centrách, ako je Šanghaj.
Niektorí ekonómovia teraz odhadujú, že HDP Číny v tomto 2. štvrťroku klesne. Naznačujú to údaje o zníženie maloobchodných tržieb a priemyselnej výroby v apríli v dôsledku blokád. Domnievajú sa tiež, že cieľ vlády bol príliš ambiciózny už pred zavedením reštrikcií.
Peking má však stále priestor na stimuly, ktoré môžu vrátiť rast ekonomiky na "správnu cestu". Až na konci roka sa tak ukáže, či USA tento rok dokážu predbehnúť Čínu, pokiaľ ide o tempo rastu hospodárstva.
