Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
HDP Slovenska v období júl - september vzrástol medzikvartálne o 0,4 % a medziročne o 1,8 %.
Autor TASR
,aktualizované Luxemburg 5. decembra (TASR) - Tempo rastu hospodárstva eurozóny v 3. štvrťroku stagnovalo tak, ako to naznačili predbežné údaje. Ukázali to vo štvrtok spresnené výsledky európskeho štatistického úradu Eurostat. Hrubý domáci produkt (HDP) regiónu, ktorý platí eurom, sa za tri mesiace do konca septembra 2019 po úprave o sezónne vplyvy zvýšil o 0,2 % oproti predchádzajúcim trom mesiacom, keď tiež medzikvartálne vzrástol o 0,2 %. V medziročnom porovnaní stúpol HDP eurozóny v 3. kvartáli o 1,2 %, čo bolo tiež rovnaké tempo rastu ako v 2. štvrťroku.
Ekonomika celej Európskej únie (EÚ) sa v 3. štvrťroku mierne zrýchlila a vzrástla medzikvartálne o 0,3 % po zvýšení o 0,2 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. Medziročne však tempo jej rastu stagnovalo na úrovni 1,4 %.
Na porovnanie, HDP Spojených štátoch sa v období júl - september 2019 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšil o 0,5 % ((rovnako ako v 2. kvartáli) a medziročne vzrástol o 2,1 % (o 2,3 % v predchádzajúcom štvrťroku).
Spomedzi členských štátov EÚ, ktorých údaje za 3. štvrťrok mal Eurostat k dispozícii, najvyšší medzikvartálny rast zaznamenali Poľsko (1,3 %), Maďarsko (1,1 %) a Estónsko (1 %), po ktorých nasledovali Bulharsko, Chorvátsko a Slovinsko (vo všetkých o 0,8 %). Naopak, najslabší rast vykázali Nemecko, Taliansko a Rakúsko (vo všetkých o 0,1 %).
HDP Slovenska v období júl - september vzrástol medzikvartálne o 0,4 % a medziročne o 1,8 %.
Čo sa týka jednotlivých komponentov, výdavky na konečnú spotrebu domácností sa zvýšili v eurozóne aj v EÚ rovnako, a to o 0,5 % (po náraste o 0,2 % v eurozóne a 0,3 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku). Tvorba hrubého fixného kapitálu stúpla v oboch blokoch o 0,3 % (o 5,7 % v eurozóne a o 4,3 % v EÚ v 2. kvartáli). Vývoz stúpol v eurozóne o 0,4 % (po náraste 0,2 %) a v celej Únii o 1 % (po poklese o 0,5 % v 2. kvartáli). Dovoz v eurozóne sa zvýšil o 0,6 % (predtým o 2,8 %) a v EÚ o 0,7 % (o 0,5 % v 2. štvrťroku).
Výdavky domácností pozitívne prispeli k rastu HDP v eurozóne aj v EÚ, a to v oboch prípadoch 0,3 percentuálneho bodu (p.b.). Príspevok z tvorby hrubého fixného kapitálu tiež dosiahol 0,1 p.b. v oboch blokoch. Príspevok zahraničného obchodu k rastu HDP bol v prípade eurozóny negatívny a v EÚ pozitívny, zatiaľ čo príspevok zmien zásob bol negatívny pre obe zóny, pričom v euroregióne to bolo -0,1 p.b. a v EÚ -0,3 p.b.
Ekonomika celej Európskej únie (EÚ) sa v 3. štvrťroku mierne zrýchlila a vzrástla medzikvartálne o 0,3 % po zvýšení o 0,2 % v predchádzajúcich troch mesiacoch. Medziročne však tempo jej rastu stagnovalo na úrovni 1,4 %.
Na porovnanie, HDP Spojených štátoch sa v období júl - september 2019 v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom zvýšil o 0,5 % ((rovnako ako v 2. kvartáli) a medziročne vzrástol o 2,1 % (o 2,3 % v predchádzajúcom štvrťroku).
Spomedzi členských štátov EÚ, ktorých údaje za 3. štvrťrok mal Eurostat k dispozícii, najvyšší medzikvartálny rast zaznamenali Poľsko (1,3 %), Maďarsko (1,1 %) a Estónsko (1 %), po ktorých nasledovali Bulharsko, Chorvátsko a Slovinsko (vo všetkých o 0,8 %). Naopak, najslabší rast vykázali Nemecko, Taliansko a Rakúsko (vo všetkých o 0,1 %).
HDP Slovenska v období júl - september vzrástol medzikvartálne o 0,4 % a medziročne o 1,8 %.
Čo sa týka jednotlivých komponentov, výdavky na konečnú spotrebu domácností sa zvýšili v eurozóne aj v EÚ rovnako, a to o 0,5 % (po náraste o 0,2 % v eurozóne a 0,3 % v EÚ v predchádzajúcom štvrťroku). Tvorba hrubého fixného kapitálu stúpla v oboch blokoch o 0,3 % (o 5,7 % v eurozóne a o 4,3 % v EÚ v 2. kvartáli). Vývoz stúpol v eurozóne o 0,4 % (po náraste 0,2 %) a v celej Únii o 1 % (po poklese o 0,5 % v 2. kvartáli). Dovoz v eurozóne sa zvýšil o 0,6 % (predtým o 2,8 %) a v EÚ o 0,7 % (o 0,5 % v 2. štvrťroku).
Výdavky domácností pozitívne prispeli k rastu HDP v eurozóne aj v EÚ, a to v oboch prípadoch 0,3 percentuálneho bodu (p.b.). Príspevok z tvorby hrubého fixného kapitálu tiež dosiahol 0,1 p.b. v oboch blokoch. Príspevok zahraničného obchodu k rastu HDP bol v prípade eurozóny negatívny a v EÚ pozitívny, zatiaľ čo príspevok zmien zásob bol negatívny pre obe zóny, pričom v euroregióne to bolo -0,1 p.b. a v EÚ -0,3 p.b.
