Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Ekonomika

Termonukleárna reakcia by mala uhasiť rastúci smäd ľudí po energii

Ilustračné foto Foto: TASR/František Iván

O tejto technológii, ktorá simuluje podmienky panujúce vo vnútri hviezd, sa taktiež hovorí ako o technológii 50 na 50. Už 50 rokov sa tvrdí, že o 50 rokov bude v komerčnej prevádzke.

Praha/Greifswald 13. decembra (TASR) - Termonukleárna reakcia by mala raz a navždy uhasiť rastúci smäd ľudí po energii. Informuje o tom portál českého denníka E15. Lenže o tejto technológii, ktorá simuluje podmienky panujúce vo vnútri hviezd, sa taktiež hovorí ako o technológii 50 na 50. Už 50 rokov sa tvrdí, že o 50 rokov bude v komerčnej prevádzke.

Táto chvíľa je teraz možno zase o kúsok bližšie. V Nemecku totiž spustili vedci nový reaktor Wendelstein 7-X, ktorým sa bude skúmať zlučovanie jadier vodíka na atómy hélia pri súčasnej produkcii tepla. Zariadenie za jednu miliardu eur je výnimočné tým, že ide mimo hlavný prúd termonukleárneho výskumu.

Až doteraz sa vedci sústreďovali na výskum v tokomaku. Je to pravidelná prstencová komora, v ktorej sa plazma udržuje pri teplote vyše 100 miliónov stupňov Celzia v priestore pomocou silného magnetického poľa. Tokomak je symetrický a pomerne jednoduchý na zostavenie. Má však vlastnosti, ktoré zatiaľ zabraňujú, aby sa stal dlhodobým zdrojom energie.

Wendelstein7-X, ktorý postavili vo východonemeckom Greifswalde, je iný. Ide o stelarátor, ktorý sa od tokomaku odlišuje tým, že jeho komora je v prstenci stočená, rozdeľuje sa a vzájomne sa preplieta. Na rozdiel od tokomaku umožňuje nepretržitú prevádzku, a teda aj udržanie plazmy a termonukleárnej reakcie.

Do konca januára budú vedci plniť stelarátor héliom a overovať, či dokážu plyn zahriať a udržať v stave plazmy. Až potom pustia do zariadenia vodík a začnú testovať možnosti termonukleárnej reakcie. Problém stelarátora tkvie v jeho zložitosti. Jednotlivé diely musia byť veľmi presné, čo je pri ich stočenom a stlačenom tvare zložité.

Predchádzajúce projekty výstavbu tohto zariadenia výrazne prekračovali pôvodný rozpočet. Rovnako pochodili aj Nemci. Zariadenie malo pôvodne stáť 550 miliónov eur.

Pokiaľ sa stelarátor ukáže ako prevádzkyschopný, môže sa znovu vrátiť do hry ako jedna z technológií pre budúce termonukleárne elektrárne.

Ďalším v hre zostáva tokomak. Jeho testovacia verzia v medzinárodnom projekte ITER sa stavia vo Francúzsku. Naň má nadviazať prototyp elektrárne nazvanej DEMO. Či to bude skôr ako o 50 rokov, to sa nikto neodváži predpovedať.