Cieľom vyšetrovania bude zistiť, či a do akej miery Čína dotuje Teslu a domácich výrobcov vrátane BYD, SAIC Motor či Nio.
Autor TASR
Brusel 26. septembra (TASR) - Americký výrobca elektromobilov Tesla, ako aj ďalší európski výrobcovia áut, ktorí dovážajú do Európskej únie (EÚ) vozidlá z Číny, budú čeliť vyšetrovaniu, či ich čínsky export profituje z nespravodlivých dotácií. TASR o tom informuje na základe správ Reuters a Bloomberg.
Podľa novín Financial Times (FT), ktoré sa odvolávajú na zdroje z Bruselu, vyšetrovanie sa zameriava na to, či čínski výrobcovia elektrických vozidiel dostávajú dotácie, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.
Tesla dováža na európsky trh viac elektromobilov z Číny ako ktorýkoľvek iný región. Prvé výsledky vyšetrovania naznačujú, že americká automobilka pravdepodobne profitovala z čínskych dotácií, tvrdia zdroje.
Cieľom vyšetrovania bude zistiť, či a do akej miery Čína dotuje Teslu a domácich výrobcov vrátane BYD, SAIC Motor či Nio, a prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie rovnakých podmienok, povedali zdroje, ktoré nechceli byť identifikované.
Vyšetrovanie má potenciál zmeniť dynamiku konkurencie na druhom najväčšom trhu s elektromobilmi na svete po Číne. Obe strany majú dostatok dôvodov na to, aby postupovali opatrne: zatiaľ čo EÚ riskuje, že svojich výrobcov vystaví potenciálnym odvetným krokom, európsky blok je zase najatraktívnejšou exportnou destináciou pre čínske spoločnosti s prebytočnou výrobnou kapacitou.
Tesla začala vyvážať do Európy sedany Model 3 vyrobené vo svojej továrni v Šanghaji koncom roka 2020, necelý rok po začatí výroby vo svojom prvom zahraničnom závode. V júli 2021 označila čínsky závod za svoje hlavné centrum exportu vozidiel.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka predala Tesla v celej západnej Európe odhadom 93.700 vozidiel vyrobených v Číne. To predstavuje približne 47 % jej celkových dodávok, uvádza Schmidt Automotive Research. Ďalším najväčším exportérom elektrických vozidiel z Číny do Európy bol SAIC s približne 57.500 kusmi.
Tesla si v Číne užívala výhody, o ktoré sa iné medzinárodné spoločnosti márne snažia. Najvýznamnejšou z nich je, že Peking jej umožnil úplne vlastniť závod v Číne, namiesto toho, aby sa oň musela deliť s miestnym partnerom ako iné zahraničné firmy. K tomu je potrebné pripočítať daňové úľavy, lacné pôžičky a iné formy pomoci.
Tieto a ďalšie formy podpory, ktoré Čína poskytuje domácim výrobcom, vrátane úverov od štátnych bánk, kapitálových rezerv od štátnych investičných fondov a poskytovania pôdy a elektriny sa teraz stávajú predmetom kontroly EÚ. Čínski výrobcovia áut profitujú tiež z dotácií v súvisiacich sektoroch vrátane batérií a softvéru.
Niektoré európske spoločnosti, ako napríklad BMW a Renault, ktoré prevádzkujú spoločné podniky s čínskymi výrobcami, budú tiež zahrnuté do vyšetrovania spolu so všetkými automobilkami, ktoré vyrábajú v Číne a vyvážajú do EÚ, uviedli zdroje.
Pri nedávnom skúmaní iných sektorov, ako sú elektrické bicykle a káble z optických vlákien, EÚ objavila dotačné marže v rozmedzí od 4 % do 17 %, uviedli ľudia oboznámení so situáciou.
Akákoľvek pomoc je kritická v automobilovom priemysle s nízkymi maržami, keďže EÚ tlačí na znižovanie emisií. Únia začiatkom tohto roka prijala normy, ktoré od výrobcov vyžadujú, aby znížili o 55 % emisie oxidu uhličitého (CO2).
Podľa novín Financial Times (FT), ktoré sa odvolávajú na zdroje z Bruselu, vyšetrovanie sa zameriava na to, či čínski výrobcovia elektrických vozidiel dostávajú dotácie, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž.
Tesla dováža na európsky trh viac elektromobilov z Číny ako ktorýkoľvek iný región. Prvé výsledky vyšetrovania naznačujú, že americká automobilka pravdepodobne profitovala z čínskych dotácií, tvrdia zdroje.
Cieľom vyšetrovania bude zistiť, či a do akej miery Čína dotuje Teslu a domácich výrobcov vrátane BYD, SAIC Motor či Nio, a prijať všetky potrebné opatrenia na dosiahnutie rovnakých podmienok, povedali zdroje, ktoré nechceli byť identifikované.
Vyšetrovanie má potenciál zmeniť dynamiku konkurencie na druhom najväčšom trhu s elektromobilmi na svete po Číne. Obe strany majú dostatok dôvodov na to, aby postupovali opatrne: zatiaľ čo EÚ riskuje, že svojich výrobcov vystaví potenciálnym odvetným krokom, európsky blok je zase najatraktívnejšou exportnou destináciou pre čínske spoločnosti s prebytočnou výrobnou kapacitou.
Tesla začala vyvážať do Európy sedany Model 3 vyrobené vo svojej továrni v Šanghaji koncom roka 2020, necelý rok po začatí výroby vo svojom prvom zahraničnom závode. V júli 2021 označila čínsky závod za svoje hlavné centrum exportu vozidiel.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka predala Tesla v celej západnej Európe odhadom 93.700 vozidiel vyrobených v Číne. To predstavuje približne 47 % jej celkových dodávok, uvádza Schmidt Automotive Research. Ďalším najväčším exportérom elektrických vozidiel z Číny do Európy bol SAIC s približne 57.500 kusmi.
Tesla si v Číne užívala výhody, o ktoré sa iné medzinárodné spoločnosti márne snažia. Najvýznamnejšou z nich je, že Peking jej umožnil úplne vlastniť závod v Číne, namiesto toho, aby sa oň musela deliť s miestnym partnerom ako iné zahraničné firmy. K tomu je potrebné pripočítať daňové úľavy, lacné pôžičky a iné formy pomoci.
Tieto a ďalšie formy podpory, ktoré Čína poskytuje domácim výrobcom, vrátane úverov od štátnych bánk, kapitálových rezerv od štátnych investičných fondov a poskytovania pôdy a elektriny sa teraz stávajú predmetom kontroly EÚ. Čínski výrobcovia áut profitujú tiež z dotácií v súvisiacich sektoroch vrátane batérií a softvéru.
Niektoré európske spoločnosti, ako napríklad BMW a Renault, ktoré prevádzkujú spoločné podniky s čínskymi výrobcami, budú tiež zahrnuté do vyšetrovania spolu so všetkými automobilkami, ktoré vyrábajú v Číne a vyvážajú do EÚ, uviedli zdroje.
Pri nedávnom skúmaní iných sektorov, ako sú elektrické bicykle a káble z optických vlákien, EÚ objavila dotačné marže v rozmedzí od 4 % do 17 %, uviedli ľudia oboznámení so situáciou.
Akákoľvek pomoc je kritická v automobilovom priemysle s nízkymi maržami, keďže EÚ tlačí na znižovanie emisií. Únia začiatkom tohto roka prijala normy, ktoré od výrobcov vyžadujú, aby znížili o 55 % emisie oxidu uhličitého (CO2).