Systematické riešenie problému vidí Transparency International Slovensko v prijatí novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. februára (TASR) - Štátne firmy hospodária s verejnými prostriedkami a občania majú právo vedieť, ako s nimi nakladajú. To sú najzásadnejšie dôsledky rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorý dal koncom roka 2020 za pravdu sťažnosti Transparency International (TI) Slovensko v spore so Slovenským plynárenským priemyslom (SPP). SPP ešte v roku 2015 odmietol poskytnúť TI údaje o výške platov a odmien členov predstavenstva a dozornej rady a podrobnosti o zmluve o reklame medzi SPP a Paralympijskou marketingovou spoločnosťou.
Projektový koordinátor TI Slovensko Michal Piško očakáva, že rozsudok bude mať veľký vplyv na možnosti verejnej kontroly aj v ďalších štátnych a mestských firmách. "V našom poslednom rebríčku transparentnosti 100 najväčších verejných firiem z roku 2019 nám napríklad až 40 % nebolo ochotných poskytnúť údaje o platoch a odmenách ich šéfov," uviedol Piško.
Hoci infozákon štátnym či mestským firmám priznáva obmedzenú informačnú povinnosť limitovanú na informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, majetkom štátu, samosprávneho kraja alebo obce, viaceré štátne firmy si však podľa TI výnimku v infozákone vysvetľujú tak úzko, že za verejné prostriedky považujú iba priame dotácie od štátu či eurofondy. O svojej činnosti tak nesprístupňujú takmer nič.
SPP informácie pôvodne neposkytol s odôvodnením, že nehospodári s verejnými financiami ani majetkom štátu. S ich argumentáciou sa stotožnil aj zakladateľ spoločnosti a odvolací orgán, ktorým bol Fond národného majetku (dnes MH Manažment). V októbri 2018 túto argumentáciu potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. Rozsudok krajského súdu teraz Najvyšší súd po dvoch rokoch zmenil tak, že zamietavé rozhodnutie MH Manažmentu zrušil ako nezákonné. MH manažment ako právny nástupca FNM už vydal SPP koncom januára aj pokyn "na sprístupnenie informácií v plnom rozsahu".
Pavel Nechala a Matej Šimalčík, ktorí TI v spore zastupovali, označili rozsudok za prelomový. "Veľmi sa tešíme, že pribudlo ďalšie zo zásadných súdnych rozhodnutí, ktoré posilňuje právo verejnosti na kontrolu výkonu verejnej moci. Rozsudok poskytuje návod na riešenie praktických otázok pri uplatňovaní práva na informácie tak pre súdy, ako aj povinné osoby."
Systematické riešenie problému vidí TI Slovensko v prijatí novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by spresnila a rozšírila možnosti verejnej kontroly aj pri štátnych či mestských firmách.
SPP uviedol, že rešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu a sprístupní Transparency International Slovensko vyžiadané informácie. "Transparentnosť vnímame ako dôležitú súčasť zodpovedného výkonu podnikateľskej činnosti. Ako subjekt podnikajúci na vysoko konkurenčnom trhu dodávky energií budeme zároveň rozhodnutie Najvyššieho súdu analyzovať v záujme dosiahnutia primeranej ochrany obchodne citlivých informácií," dodal podnik.
Projektový koordinátor TI Slovensko Michal Piško očakáva, že rozsudok bude mať veľký vplyv na možnosti verejnej kontroly aj v ďalších štátnych a mestských firmách. "V našom poslednom rebríčku transparentnosti 100 najväčších verejných firiem z roku 2019 nám napríklad až 40 % nebolo ochotných poskytnúť údaje o platoch a odmenách ich šéfov," uviedol Piško.
Hoci infozákon štátnym či mestským firmám priznáva obmedzenú informačnú povinnosť limitovanú na informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami, majetkom štátu, samosprávneho kraja alebo obce, viaceré štátne firmy si však podľa TI výnimku v infozákone vysvetľujú tak úzko, že za verejné prostriedky považujú iba priame dotácie od štátu či eurofondy. O svojej činnosti tak nesprístupňujú takmer nič.
SPP informácie pôvodne neposkytol s odôvodnením, že nehospodári s verejnými financiami ani majetkom štátu. S ich argumentáciou sa stotožnil aj zakladateľ spoločnosti a odvolací orgán, ktorým bol Fond národného majetku (dnes MH Manažment). V októbri 2018 túto argumentáciu potvrdil aj Krajský súd v Bratislave. Rozsudok krajského súdu teraz Najvyšší súd po dvoch rokoch zmenil tak, že zamietavé rozhodnutie MH Manažmentu zrušil ako nezákonné. MH manažment ako právny nástupca FNM už vydal SPP koncom januára aj pokyn "na sprístupnenie informácií v plnom rozsahu".
Pavel Nechala a Matej Šimalčík, ktorí TI v spore zastupovali, označili rozsudok za prelomový. "Veľmi sa tešíme, že pribudlo ďalšie zo zásadných súdnych rozhodnutí, ktoré posilňuje právo verejnosti na kontrolu výkonu verejnej moci. Rozsudok poskytuje návod na riešenie praktických otázok pri uplatňovaní práva na informácie tak pre súdy, ako aj povinné osoby."
Systematické riešenie problému vidí TI Slovensko v prijatí novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by spresnila a rozšírila možnosti verejnej kontroly aj pri štátnych či mestských firmách.
SPP uviedol, že rešpektuje rozhodnutie Najvyššieho súdu a sprístupní Transparency International Slovensko vyžiadané informácie. "Transparentnosť vnímame ako dôležitú súčasť zodpovedného výkonu podnikateľskej činnosti. Ako subjekt podnikajúci na vysoko konkurenčnom trhu dodávky energií budeme zároveň rozhodnutie Najvyššieho súdu analyzovať v záujme dosiahnutia primeranej ochrany obchodne citlivých informácií," dodal podnik.