Vysoké Tatry 24. apríla (TASR) – Spoločnosť Tatry mountain resorts (TMR), a. s., ktorá plánuje vo Vysokých Tatrách ďalší rozvoj infraštruktúry, je presvedčená o správnosti investícií a verí, že lanovka medzi Skalnatým plesom a Hrebienkom bude prínosná nielen pre obyvateľov Tatier, ale aj pre turistov a spropaguje celý región. „Príroda je prvoradá a na tú berieme ohľad pri všetkých aktivitách. Ak však chceme docieliť rozvoj Smokovca, infraštruktúra je nevyhnutná,“ konštatovala hovorkyňa spoločnosti Zuzana Fabianová.

Cesty v Tatrách nie sú podľa nej v takom stave, aby zvládli nápor automobilov, a preto je nevyhnutné vybudovanie záchytných parkovísk. Tvrdí, že najjednoduchšie je urobiť lanovku, ktorá zvládne nápor turistov a spojí obe malé strediská, a tým odbremení dopravu medzi nimi. „Pritom minimálne zasiahne do prostredia, keďže najnovší lanovkový systém 3S ráta len s troma podperami,“ objasnila Fabianová. S tým súvisí aj budovanie ďalšej lanovky od Botanickej záhrady v Tatranskej Lomnici na Štart. Mnoho ľudí, najmä tých starších, sa podľa Fabianovej na turistické chodníky nikdy nedostane a tento projekt im zaručí zážitok z okružnej jazdy po Tatranskej magistrále. Zároveň budú môcť neturisti vidieť Tatry z inej perspektívy. „Lanová dráha pôjde ponad rokliny a nezmení ráz Tatier. Tí, ktorí sú turisti, budú aj naďalej využívať turistické chodníky a Tatranskú magistrálu tak ako doteraz,“ ubezpečila Fabianová.

Dôvodom realizácie spomínaných projektov je podľa TMR vybudovanie jedného prepojeného strediska, ktoré by poskytovalo lyžiarom a ostatným návštevníkom iné možnosti prepravy, a tým by sa odbremenila doprava autami medzi strediskami Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. „V lete by to malo význam okružnej jazdy, ktorá by zatraktívnila stredisko, a malo by to aj priamy vplyv na návštevnosť. Prepojením Smokovca so Skalnatým plesom by sa zároveň vytvorilo tzv. ski in - ski out stredisko, ktoré by zatraktívnilo samotný región,“ zdôraznila Fabianová.

Erik Baláž z Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk za kľúčové v tejto téme považuje prijatie zonácie Tatranského národného parku (TANAP), kde by bolo jasne dané a dlhodobo určené, ktoré časti územia sú vyčlenené pre rozvojové aktivity a ktoré, naopak, pre ochranu prírody. „Bez jasne určených pravidiel nie je možné chaoticky udeľovať výnimky v rôznych častiach národného parku, pretože takýmto spôsobom sa neustále znižuje výmera reálne chráneného územia,“ konštatoval Baláž. Pripomenul tiež, že zo zákona je v národnom parku nadradená ochrana prírody iným záujmom.