Pri opatreniach na príjmovej stránke je podľa neho dôležité, aby čo najmenej znižovali budúci ekonomický rast. Práve ten prináša dodatočné daňové príjmy, ktoré pomáhajú ozdravovať verejné financie.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. novembra (TASR) - Pri konsolidácii verejných financií je podľa medzinárodných skúseností dlhodobo úspešný mix opatrení na strane príjmov aj výdavkov rozpočtu s tým, že väčší podiel by mali mať výdavkové opatrenia. V súvislosti s potrebou ďalšej konsolidácie na Slovensku v nasledujúcich rokoch na to vo štvrtok poukázal predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Rada pri hodnotení vládneho návrhu rozpočtu upozornila na to, že kým plánovaný schodok na budúci rok je realistický, pre roky 2026 a 2027 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov ďalšieho znižovania deficitu. Potreba dodatočnej konsolidácie podľa RRZ predstavuje 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo sú takmer 3 miliardy eur.
"My máme nastavovať zrkadlo vláde a hovoriť o tom, aký je vývoj verejných financií. Ale sme určitým spôsobom obmedzení v tom, aby sme hovorili o konkrétnych opatreniach, keďže to závisí aj od toho, či máme ľavicovú alebo pravicovú vládu. Napríklad ľavicové vlády sa skôr sústredia na dane, pravicové možno viac na výdavky," zhodnotil Tóth.
Pri opatreniach na príjmovej stránke je podľa neho dôležité, aby čo najmenej znižovali budúci ekonomický rast. Práve ten prináša dodatočné daňové príjmy, ktoré pomáhajú ozdravovať verejné financie. "Na strane príjmov sa skôr odporúčajú dane z pasivity, čiže niečo ako daň zo spotreby, majetku, negatívnych externalít. A neodporúča sa zdaňovať aktivitu, podnikanie, čo je tiež súčasťou tohtoročného balíčka, či už daň z príjmu právnických osôb alebo transakčná daň. Tak isto sa neodporúča zdaňovať prácu, čiže daň z príjmu fyzických osôb alebo odvody," priblížil šéf RRZ.
Na strane výdavkov sa zase odporúča nešetriť na investíciách, ale na bežných výdavkoch. Na to, aby šetrenie bolo dlhodobo udržateľné, je podľa Tótha vhodné, aby sa opatrenia robili na základe analýz a auditov. Pripomenul, že sú k dispozícii viaceré analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) o tom, ako danú verejnú službu robiť lacnejšie, prípadne ako robiť lepšiu službu za rovnaké peniaze. "Vláda by mala oveľa viac využívať dostupné analýzy ÚHP a nesnažiť sa tie výdavky znižovať plošne, ale adresne, hlavne tam, kde je neefektivita," zdôraznil Tóth.
Rada pri hodnotení vládneho návrhu rozpočtu upozornila na to, že kým plánovaný schodok na budúci rok je realistický, pre roky 2026 a 2027 chýbajú opatrenia na splnenie cieľov ďalšieho znižovania deficitu. Potreba dodatočnej konsolidácie podľa RRZ predstavuje 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo sú takmer 3 miliardy eur.
"My máme nastavovať zrkadlo vláde a hovoriť o tom, aký je vývoj verejných financií. Ale sme určitým spôsobom obmedzení v tom, aby sme hovorili o konkrétnych opatreniach, keďže to závisí aj od toho, či máme ľavicovú alebo pravicovú vládu. Napríklad ľavicové vlády sa skôr sústredia na dane, pravicové možno viac na výdavky," zhodnotil Tóth.
Pri opatreniach na príjmovej stránke je podľa neho dôležité, aby čo najmenej znižovali budúci ekonomický rast. Práve ten prináša dodatočné daňové príjmy, ktoré pomáhajú ozdravovať verejné financie. "Na strane príjmov sa skôr odporúčajú dane z pasivity, čiže niečo ako daň zo spotreby, majetku, negatívnych externalít. A neodporúča sa zdaňovať aktivitu, podnikanie, čo je tiež súčasťou tohtoročného balíčka, či už daň z príjmu právnických osôb alebo transakčná daň. Tak isto sa neodporúča zdaňovať prácu, čiže daň z príjmu fyzických osôb alebo odvody," priblížil šéf RRZ.
Na strane výdavkov sa zase odporúča nešetriť na investíciách, ale na bežných výdavkoch. Na to, aby šetrenie bolo dlhodobo udržateľné, je podľa Tótha vhodné, aby sa opatrenia robili na základe analýz a auditov. Pripomenul, že sú k dispozícii viaceré analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) o tom, ako danú verejnú službu robiť lacnejšie, prípadne ako robiť lepšiu službu za rovnaké peniaze. "Vláda by mala oveľa viac využívať dostupné analýzy ÚHP a nesnažiť sa tie výdavky znižovať plošne, ale adresne, hlavne tam, kde je neefektivita," zdôraznil Tóth.