Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nový šéf RRZ upozornil na to, že slovenská ekonomika podľa Národnej banky Slovenska bude aj budúci rok výrazne podchladená.
Autor TASR
Bratislava 14. októbra (TASR) - Slovenskej ekonomike je potrebné pomáhať adresnými dočasnými protikrízovými opatreniami a efektívnymi verejnými investíciami. Myslí si to predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
Nový šéf RRZ upozornil na to, že slovenská ekonomika podľa Národnej banky Slovenska bude aj budúci rok výrazne podchladená, takmer tak, ako bola v krízovom roku 2009. "To naznačuje, že výraznejšia konsolidácia už v budúcom roku môže byť pre ekonomiku destabilizujúca. Kríza si, naopak, môže vyžadovať stimul," konštatuje vo svojom blogu Tóth.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je podľa neho kľúčové, aby stimul prichádzal z jednorazových protikrízových opatrení a z efektívnych verejných investícií. Za takéto opatrenia považuje napríklad pandemické dávky, pomoc s nájmami či nástroj kurzarbeit. "Naopak, nemali by sme stimulovať ekonomiku cez opakovateľné bežné výdavky nad rámec tzv. automatického stabilizátora, čo v ľudskej reči znamená medziročný nárast do približne piatich percent. Dôvod je, že tieto výdavky sú väčšinou nárokovateľné aj v budúcich rokoch, a preto tak naplno zaťažujú aj budúcnosť po kríze," tvrdí Tóth.
Snaha zaviesť trvalú prioritizáciu verejných financií na základe princípu Hodnoty za peniaze môže byť podľa predsedu RRZ kľúčovou reformou modernizovania zostavovania štátneho rozpočtu. "Dôchodková reforma, ktorá navráti finančnú stabilitu do dôchodkového systému, je pre verejné financie životne dôležitá. V súčasnosti je totiž až tretina dôchodkov, ktoré majú byť vyplácané o 50 rokov, finančne ohrozená," uvádza Tóth. O čo viac bude vláda podľa neho úspešná v týchto dvoch reformách, o to viac si podľa Tótha z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude môcť krajina dovoliť v kríze ochrániť ekonomiku a občanov.
Vláda by sa preto mala z pohľadu občana aj RRZ zamerať na dlhodobú udržateľnosť. "Ak dlh stúpa pre protikrízové jednorazové opatrenia a nedochádza tak k zhoršovaniu štrukturálneho deficitu, vplyv na dlhodobú udržateľnosť je len dočasný a veľmi obmedzený. A naopak, dlhodobú udržateľnosť vieme výrazne ovplyvniť legislatívnymi zmenami v dôchodkoch alebo štrukturálnymi reformami," dodal Tóth.
Nový šéf RRZ upozornil na to, že slovenská ekonomika podľa Národnej banky Slovenska bude aj budúci rok výrazne podchladená, takmer tak, ako bola v krízovom roku 2009. "To naznačuje, že výraznejšia konsolidácia už v budúcom roku môže byť pre ekonomiku destabilizujúca. Kríza si, naopak, môže vyžadovať stimul," konštatuje vo svojom blogu Tóth.
Z pohľadu dlhodobej udržateľnosti je podľa neho kľúčové, aby stimul prichádzal z jednorazových protikrízových opatrení a z efektívnych verejných investícií. Za takéto opatrenia považuje napríklad pandemické dávky, pomoc s nájmami či nástroj kurzarbeit. "Naopak, nemali by sme stimulovať ekonomiku cez opakovateľné bežné výdavky nad rámec tzv. automatického stabilizátora, čo v ľudskej reči znamená medziročný nárast do približne piatich percent. Dôvod je, že tieto výdavky sú väčšinou nárokovateľné aj v budúcich rokoch, a preto tak naplno zaťažujú aj budúcnosť po kríze," tvrdí Tóth.
Snaha zaviesť trvalú prioritizáciu verejných financií na základe princípu Hodnoty za peniaze môže byť podľa predsedu RRZ kľúčovou reformou modernizovania zostavovania štátneho rozpočtu. "Dôchodková reforma, ktorá navráti finančnú stabilitu do dôchodkového systému, je pre verejné financie životne dôležitá. V súčasnosti je totiž až tretina dôchodkov, ktoré majú byť vyplácané o 50 rokov, finančne ohrozená," uvádza Tóth. O čo viac bude vláda podľa neho úspešná v týchto dvoch reformách, o to viac si podľa Tótha z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií bude môcť krajina dovoliť v kríze ochrániť ekonomiku a občanov.
Vláda by sa preto mala z pohľadu občana aj RRZ zamerať na dlhodobú udržateľnosť. "Ak dlh stúpa pre protikrízové jednorazové opatrenia a nedochádza tak k zhoršovaniu štrukturálneho deficitu, vplyv na dlhodobú udržateľnosť je len dočasný a veľmi obmedzený. A naopak, dlhodobú udržateľnosť vieme výrazne ovplyvniť legislatívnymi zmenami v dôchodkoch alebo štrukturálnymi reformami," dodal Tóth.
