Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasná podoba rozpočtu podľa RRZ zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,2 % HDP. Samotný príspevok vlády je ešte väčší, na úrovni 0,5 % HDP,rada však očakáva výraznejšiu konsolidáciu na úrovni samospráv.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. januára (TASR) - Rozpočet na tento rok zhoršuje dlhodobú udržateľnosť slovenských verejných financií. Nebol totiž zostavený v súlade s výdavkovými limitmi, ktoré by udržateľnosť zlepšovali tempom 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. V rozpočte chýbajú trvalé opatrenia, ktoré by znížili deficit z očakávaných 5,7 % HDP v minulom roku na 5,2 % HDP v tomto roku. Informoval o tom v piatok na tlačovej konferencii predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ján Tóth.
"Náš odhad je, že bez dodatočných opatrení by ten rozpočet znamenal deficit na úrovni 6,1 % HDP v tomto roku, čo nie je ďaleko od toho, čo odhaduje vláda, ale je to výrazne rozdielne s tým, ako by ten deficit mal vyzerať podľa výdavkových limitov," upozornil Tóth. Súčasná podoba rozpočtu podľa RRZ zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,2 % HDP. Samotný príspevok vlády je ešte väčší, na úrovni 0,5 % HDP, rada však očakáva výraznejšiu konsolidáciu na úrovni samospráv.
Tóth pripomenul, že RRZ už dávnejšie predložila do parlamentu návrh výdavkových limitov, ktoré však doteraz neboli prerokované a schválené. Bez toho nemôžu byť ani aktualizované o novoprijaté konsolidačné opatrenia.
"Ak by sme sa odrážali od tých limitov, ktoré by v sebe už mali aj tie najnovšie konsolidačné opatrenia vlády, tak nesúlad samotného rozpočtu je až na úrovni 1,7 miliardy eur v tomto roku. My však vidíme v schválenom rozpočte nadhodnotenie na strane výdavkov, čiže podľa nášho odhadu by stačilo prijať opatrenia za 1,2 miliardy eur na to, aby bol rozpočet zosúladený s limitmi," vyčíslil predseda RRZ. Veľká časť tejto medzery by sa podľa neho dala odstrániť zreálnením výdavkov, prípadne zosúladením dočasných a trvalých príjmov a výdavkov.
RRZ predpokladá, že rozpočet za minulý rok skončí oproti pôvodnému plánu lepšie, s deficitom na úrovni 5,7 % oproti rozpočtovaným 6,4 % HDP. "Najväčší rozdiel oproti odhadu ministerstva financií je zohľadnenie EÚ refundácií pre energopomoc, ktorá by mala podľa nás byť zohľadnená v plnej výške v minulom roku. Tak isto predpokladáme nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v rezorte obrany," priblížil Tóth.
Odhad deficitu pre tento a budúci rok bez dodatočných opatrení má RRZ podobný ako ministerstvo financií, teda mierne nad 6 % HDP. Väčší rozdiel je potom v roku 2026. "Ale dôležité je, že ciele vlády, ktoré sú v rozpočte pre roky 2025 a 2026, nie sú podporené opatreniami. Je tam značný nesúlad medzi odhadom a cieľmi vlády. Vláda v samotnom rozpočte priznáva, že chýbajú dodatočné opatrenia napríklad v budúcom roku na úrovni 1,2 % HDP," zdôraznil predseda rozpočtovej rady.
Vzhľadom na tento vývoj vláda podľa neho odsúva trvalú konsolidáciu za rok 2024, keďže v tomto roku sa očakáva nárast, nie pokles deficitu. "Myslíme si, že odsúvanie trvalej konsolidácie do ďalšieho obdobia nie je opodstatnené, vzhľadom na to, v akom stave sú verejné financie a vzhľadom na to, že krízové obdobie sa končí a zapínajú sa rozpočtové pravidlá, národné aj európske," upozornil Tóth.
Rozpočtová rada považuje konsolidáciu v súlade s výdavkovými limitmi, teda o 0,5 % HDP, za minimálne tempo ozdravovania verejných financií. Ak by boli dodržané, deficit by mal postupne klesať v tomto roku na 5,2 %, v budúcom roku na 4,5 % a v roku 2026 tesne pod 4 % HDP. "Hlavným cieľom rozpočtovej politiky by mala byť stabilizácia dlhu, o tom hovorí aj ministerstvo financií. To znamená zníženie deficitov smerom k 3 % a tak isto zlepšenie dlhodobej udržateľnosti z pásma vysokého rizika, kde sme v súčasnosti, do pásma stredného rizika," doplnil Tóth.
"Náš odhad je, že bez dodatočných opatrení by ten rozpočet znamenal deficit na úrovni 6,1 % HDP v tomto roku, čo nie je ďaleko od toho, čo odhaduje vláda, ale je to výrazne rozdielne s tým, ako by ten deficit mal vyzerať podľa výdavkových limitov," upozornil Tóth. Súčasná podoba rozpočtu podľa RRZ zhoršuje dlhodobú udržateľnosť o 0,2 % HDP. Samotný príspevok vlády je ešte väčší, na úrovni 0,5 % HDP, rada však očakáva výraznejšiu konsolidáciu na úrovni samospráv.
Tóth pripomenul, že RRZ už dávnejšie predložila do parlamentu návrh výdavkových limitov, ktoré však doteraz neboli prerokované a schválené. Bez toho nemôžu byť ani aktualizované o novoprijaté konsolidačné opatrenia.
"Ak by sme sa odrážali od tých limitov, ktoré by v sebe už mali aj tie najnovšie konsolidačné opatrenia vlády, tak nesúlad samotného rozpočtu je až na úrovni 1,7 miliardy eur v tomto roku. My však vidíme v schválenom rozpočte nadhodnotenie na strane výdavkov, čiže podľa nášho odhadu by stačilo prijať opatrenia za 1,2 miliardy eur na to, aby bol rozpočet zosúladený s limitmi," vyčíslil predseda RRZ. Veľká časť tejto medzery by sa podľa neho dala odstrániť zreálnením výdavkov, prípadne zosúladením dočasných a trvalých príjmov a výdavkov.
RRZ predpokladá, že rozpočet za minulý rok skončí oproti pôvodnému plánu lepšie, s deficitom na úrovni 5,7 % oproti rozpočtovaným 6,4 % HDP. "Najväčší rozdiel oproti odhadu ministerstva financií je zohľadnenie EÚ refundácií pre energopomoc, ktorá by mala podľa nás byť zohľadnená v plnej výške v minulom roku. Tak isto predpokladáme nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v rezorte obrany," priblížil Tóth.
Odhad deficitu pre tento a budúci rok bez dodatočných opatrení má RRZ podobný ako ministerstvo financií, teda mierne nad 6 % HDP. Väčší rozdiel je potom v roku 2026. "Ale dôležité je, že ciele vlády, ktoré sú v rozpočte pre roky 2025 a 2026, nie sú podporené opatreniami. Je tam značný nesúlad medzi odhadom a cieľmi vlády. Vláda v samotnom rozpočte priznáva, že chýbajú dodatočné opatrenia napríklad v budúcom roku na úrovni 1,2 % HDP," zdôraznil predseda rozpočtovej rady.
Vzhľadom na tento vývoj vláda podľa neho odsúva trvalú konsolidáciu za rok 2024, keďže v tomto roku sa očakáva nárast, nie pokles deficitu. "Myslíme si, že odsúvanie trvalej konsolidácie do ďalšieho obdobia nie je opodstatnené, vzhľadom na to, v akom stave sú verejné financie a vzhľadom na to, že krízové obdobie sa končí a zapínajú sa rozpočtové pravidlá, národné aj európske," upozornil Tóth.
Rozpočtová rada považuje konsolidáciu v súlade s výdavkovými limitmi, teda o 0,5 % HDP, za minimálne tempo ozdravovania verejných financií. Ak by boli dodržané, deficit by mal postupne klesať v tomto roku na 5,2 %, v budúcom roku na 4,5 % a v roku 2026 tesne pod 4 % HDP. "Hlavným cieľom rozpočtovej politiky by mala byť stabilizácia dlhu, o tom hovorí aj ministerstvo financií. To znamená zníženie deficitov smerom k 3 % a tak isto zlepšenie dlhodobej udržateľnosti z pásma vysokého rizika, kde sme v súčasnosti, do pásma stredného rizika," doplnil Tóth.
