Dnes uplynulo 25 rokov od najväčšieho burzového krachu- pádu burzy cenných papierov v New Yorku 19. októbra 1987. Významné boli ešte dva- pád viedenskej burzy 1873 a prvý pád newyorskej burzy 1929.
Autor TASR
New York/Bratislava 18. októbra (TASR) Krach na burze označuje rýchly a výrazný pokles burzových kurzov. Zvyčajne sa tým myslí burza cenných papierov. Dejiny zaznamenali niekoľko pádov búrz vo svete. Z nich najznámejšie sú: krach viedenskej burzy 9. mája 1873, pád newyorskej burzy 24. októbra 1929 a opätovný pád newyorskej burzy cenných papierov 19. októbra 1987.
Pád viedenskej burzy 9. mája 1873
Keď Nemecko vyhralo v roku 1871 vojnu s Francúzskom, vynútilo si v mierovej zmluve zaplatenie vojnových reparácií vo výške 5 miliárd frankov. Tento prísun tzv. lacných peňazí spôsobil vznik tzv. zakladateľského boomu. V priebehu dvoch rokov vzniklo v Nemecku 780 nových akciových spoločností. V rokoch 1790 až 1870, t.j. za predchádzajúcich 80 rokov bolo v Nemecku založených 300 akcioviek. Akcionársky boom spôsobil, že Nemecko sa stalo druhou najväčšou svetovou ekonomikou po Veľkej Británii. Podobný vývoj prebiehal aj v Rakúsko-Uhorsku.
V roku 1872 Francúzsko reparácie splatilo a príliv peňazí na nemecký trh sa skončil. Kým v Nemecku sa začal boom spomaľovať, v Rakúsku pokračoval naďalej. Rakúski investori vkladali svoje nádeje do veľkolepej svetovej výstavy vo Viedni, ktorá sa začala 1. mája 1873. Podujatie prilákalo ale málo návštevníkov a skončilo sa deficitom 15 miliónov zlatých. Hneď na začiatku výstavy oznámili insolventnosť vysoko zadlžené spoločnosti, ktoré sa na nej podieľali a 8. mája toho roku skrachovalo 100 spoločností. Kurzové straty dosiahli 300 miliónov zlatých, v piatok 9. mája 1873 prišlo k pádu celého trhu a 13. mája sa prepadla aj berlínska burza. Prispelo k tomu aj oznámenie o platobnej neschopnosti množstva amerických železničných spoločností, do ktorých vložilo svoje peniaze veľa európskych investorov.
Krach viedenskej burzy odštartoval dovtedy najväčšiu svetovú ekonomickú recesiu. Kríza postihla hlavne priemyslové a železničné spoločnosti, znížila sa výroba. Veľké množstvo burzových maklérov a investorov prišlo o celý svoj majetok a spáchalo samovraždu.
Pád burzy v New Yorku 24. októbra 1929
Pádu newyorskej burzy predchádzal dlhoročný sústavný ekonomický rast a nový rekord tzv. Dow Jonesovho indexu potvrdený 3. septembra 1929. V rokoch 1927 až 1929 sa majetok investičných spoločností celkovo zdesaťnásobil.
Prvé známky recesie sa začali prejavovať už na jar 1929, napriek tomu burzový index mierne stúpal. Po dosiahnutí jeho maxima finančný analytik Roger Ward Babson varoval, že akcie na burze sú nadhodnotené a hrozí ich pád. Ku krátkodobému prepadu cien akcií prišlo na newyorskej burze na prelome septembra a októbra toho roku. Dňa 20. októbra 1929 americké denníky oznámili, že ceny veľkého množstva akcií poklesli na kritickú úroveň a veľkoobchodníci s akciami sú nútení ich predať. K prvej mohutnej vlne predaja akcií prišlo vo štvrtok 24. októbra 1929. Akcie predávali investori, ktorí si na ich nákup zobrali úver. V priebehu 30 minút sa na burze predalo 1,6 milióna akcií. Nákupné príkazy sa vyčerpali a investori podľahli panike. Burza musela byť niekoľkokrát uzatvorená a obchody prerušené. Celková finančná strata dosiahla 24. októbra toho roku 11,25 miliardy dolárov.
Krach newyorskej burzy odštartoval veľkú hospodársku krízu s obrovskými sociálnymi dôsledkami. O deň neskôr sa následky pádu newyorskej burzy prejavili aj v Európe, nastal tzv. Čierny piatok.
Pád burzy v New Yorku 19. októbra 1987
Pád burzy cenných papierov v New Yorku v roku 1987 označili znalci za najhorší denný prepad v dejinách obchodovania s akciami. Aj tomuto pádu predchádzal niekoľkomesačný vzostup Dow Jonesovho indexu až o 50 %. V piatok 16. októbra 1987 stratil index počas poslednej hodiny obchodovania 108 bodov. V ten deň postihla Londýn silná búrka a mnohí burzoví makléri sa nedostali do práce. Ich záväzky zostali cez víkend nevybavené. Na správu, že americké vojnové lode ostreľovali iránsku ropnú plošinu, reagovali burzoví investori v Ázii a v Európe predajom akcií.
V pondelok 19. októbra 1987 dosiahol Dow Jonesov index hodnotu 2047 bodov, čo bolo už o 200 bodov menej ako na záver obchodného dňa v piatok. Situácia v New Yorku sa síce neskôr upokojila, na burzách v Ázii a v Európe však kurzy naďalej klesali. Wall Street zareagoval na ne o 13.30 hodine. Akcie sa začali predávať vo veľkom, nikto ich však nechcel kúpiť a nastala panika. V závere obchodného dňa sa burzový index prepadol o 508 bodov a stratil tak 22,6 % svojej východiskovej hodnoty z pondelka rána.
Už na druhý deň, 20. októbra 1987, sa na hlavnej americkej akciovej burze obchodovalo, akoby sa nič nebolo stalo. Dva roky však trvalo, kým sa Dow Jonesov index dostal späť na hodnotu, ktorú stratil v priebehu niekoľkých hodín.
Pád viedenskej burzy 9. mája 1873
Keď Nemecko vyhralo v roku 1871 vojnu s Francúzskom, vynútilo si v mierovej zmluve zaplatenie vojnových reparácií vo výške 5 miliárd frankov. Tento prísun tzv. lacných peňazí spôsobil vznik tzv. zakladateľského boomu. V priebehu dvoch rokov vzniklo v Nemecku 780 nových akciových spoločností. V rokoch 1790 až 1870, t.j. za predchádzajúcich 80 rokov bolo v Nemecku založených 300 akcioviek. Akcionársky boom spôsobil, že Nemecko sa stalo druhou najväčšou svetovou ekonomikou po Veľkej Británii. Podobný vývoj prebiehal aj v Rakúsko-Uhorsku.
V roku 1872 Francúzsko reparácie splatilo a príliv peňazí na nemecký trh sa skončil. Kým v Nemecku sa začal boom spomaľovať, v Rakúsku pokračoval naďalej. Rakúski investori vkladali svoje nádeje do veľkolepej svetovej výstavy vo Viedni, ktorá sa začala 1. mája 1873. Podujatie prilákalo ale málo návštevníkov a skončilo sa deficitom 15 miliónov zlatých. Hneď na začiatku výstavy oznámili insolventnosť vysoko zadlžené spoločnosti, ktoré sa na nej podieľali a 8. mája toho roku skrachovalo 100 spoločností. Kurzové straty dosiahli 300 miliónov zlatých, v piatok 9. mája 1873 prišlo k pádu celého trhu a 13. mája sa prepadla aj berlínska burza. Prispelo k tomu aj oznámenie o platobnej neschopnosti množstva amerických železničných spoločností, do ktorých vložilo svoje peniaze veľa európskych investorov.
Krach viedenskej burzy odštartoval dovtedy najväčšiu svetovú ekonomickú recesiu. Kríza postihla hlavne priemyslové a železničné spoločnosti, znížila sa výroba. Veľké množstvo burzových maklérov a investorov prišlo o celý svoj majetok a spáchalo samovraždu.
Pád burzy v New Yorku 24. októbra 1929
Pádu newyorskej burzy predchádzal dlhoročný sústavný ekonomický rast a nový rekord tzv. Dow Jonesovho indexu potvrdený 3. septembra 1929. V rokoch 1927 až 1929 sa majetok investičných spoločností celkovo zdesaťnásobil.
Prvé známky recesie sa začali prejavovať už na jar 1929, napriek tomu burzový index mierne stúpal. Po dosiahnutí jeho maxima finančný analytik Roger Ward Babson varoval, že akcie na burze sú nadhodnotené a hrozí ich pád. Ku krátkodobému prepadu cien akcií prišlo na newyorskej burze na prelome septembra a októbra toho roku. Dňa 20. októbra 1929 americké denníky oznámili, že ceny veľkého množstva akcií poklesli na kritickú úroveň a veľkoobchodníci s akciami sú nútení ich predať. K prvej mohutnej vlne predaja akcií prišlo vo štvrtok 24. októbra 1929. Akcie predávali investori, ktorí si na ich nákup zobrali úver. V priebehu 30 minút sa na burze predalo 1,6 milióna akcií. Nákupné príkazy sa vyčerpali a investori podľahli panike. Burza musela byť niekoľkokrát uzatvorená a obchody prerušené. Celková finančná strata dosiahla 24. októbra toho roku 11,25 miliardy dolárov.
Krach newyorskej burzy odštartoval veľkú hospodársku krízu s obrovskými sociálnymi dôsledkami. O deň neskôr sa následky pádu newyorskej burzy prejavili aj v Európe, nastal tzv. Čierny piatok.
Pád burzy v New Yorku 19. októbra 1987
Pád burzy cenných papierov v New Yorku v roku 1987 označili znalci za najhorší denný prepad v dejinách obchodovania s akciami. Aj tomuto pádu predchádzal niekoľkomesačný vzostup Dow Jonesovho indexu až o 50 %. V piatok 16. októbra 1987 stratil index počas poslednej hodiny obchodovania 108 bodov. V ten deň postihla Londýn silná búrka a mnohí burzoví makléri sa nedostali do práce. Ich záväzky zostali cez víkend nevybavené. Na správu, že americké vojnové lode ostreľovali iránsku ropnú plošinu, reagovali burzoví investori v Ázii a v Európe predajom akcií.
V pondelok 19. októbra 1987 dosiahol Dow Jonesov index hodnotu 2047 bodov, čo bolo už o 200 bodov menej ako na záver obchodného dňa v piatok. Situácia v New Yorku sa síce neskôr upokojila, na burzách v Ázii a v Európe však kurzy naďalej klesali. Wall Street zareagoval na ne o 13.30 hodine. Akcie sa začali predávať vo veľkom, nikto ich však nechcel kúpiť a nastala panika. V závere obchodného dňa sa burzový index prepadol o 508 bodov a stratil tak 22,6 % svojej východiskovej hodnoty z pondelka rána.
Už na druhý deň, 20. októbra 1987, sa na hlavnej americkej akciovej burze obchodovalo, akoby sa nič nebolo stalo. Dva roky však trvalo, kým sa Dow Jonesov index dostal späť na hodnotu, ktorú stratil v priebehu niekoľkých hodín.