Bratislava 14. októbra (TASR) - Zamestnávatelia odmietajú novelu Smeru-SD na zavedenie vzorca na určovanie minimálnej mzdy, prostredníctvom ktorej sa malo riešiť aj odpojenie príplatkov. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) sociálnym partnerom v pondelok predložil alternatívne návrhy na odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy, zamestnávatelia však nesúhlasia, aby sa táto problematika riešila cez poslaneckú novelu, ktorá je v parlamente v druhom čítaní. Odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy sa tak zrejme nezrealizuje.

Poslanci Smeru-SD v novele navrhujú, že pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú na výške minimálneho zárobku do 15. júla alebo na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR do 31. augusta, mesačná minimálna mzda bude určená na základe vzorca. Jeho základom bude priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR zverejnená Štatistickým úradom (ŠÚ) SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa určuje suma mesačnej minimálnej mzdy. Mesačná minimálna mzda bude 60 % tejto sumy.

Richter predstavil sociálnym parterom tri návrhy. "Prvý rieši zohľadnenie zvýšenia minimálnej mzdy na budúci rok na 580 eur, ale za predpokladu, že prejde poslanecký návrh zákona o minimálnej mzde a od 2021 budeme príplatky valorizovať podľa priemernej mzdy. Druhou alternatívou je budúci rok valorizovať príplatky už na základe rastu priemernej mzdy a nie podľa rastu minimálnej mzdy a tretia alternatíva bola ponechať terajší stav," priblížil Richter po rokovaní tripartity. Diskusia k týmto návrhom bola rozsiahla, ale podľa ministra v konečnom dôsledku bezpredmetná. "Dozvedel som sa hlavne zo strany zamestnávateľov, že oni nie sú žiadnym spôsobom naklonení podporiť obsah poslaneckého návrhu k minimálnej mzde," priblížil Richter.

Asociácia priemyselných zväzov (APZ) nesúhlasí, aby sa táto problematika riešila cez poslaneckú novelu. "V zásade by sme súhlasili s variantou tri, to znamená, že príplatky by ostali na úrovni tohto roku, ale rozhodne zatiaľ zásadne nesúhlasíme so zvýšením minimálnej mzdy na 60 % priemernej mzdy a vzhľadom na to, že by sa to schvaľovalo s poslaneckým návrhom, tak sme to zamietli," priblížil Alexej Beljajev z APZ. Podobné stanovisko má aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) odpojenie príplatkov od minimálnej mzdy, ako požadujú zamestnávatelia, nepodporuje. "Zotrvávame na tom, že žiadame zachovať súčasný legislatívny stav, aby zostali príplatky napojené na minimálnu mzdu a podporujeme poslanecký návrh o minimálnej mzde, aby sa stanovovala ako 60 % z priemernej verifikovanej mzdy," priblížil prezident KOZ SR Marián Magdoško.

Zamestnávatelia sú kritickí aj k poslaneckej novele SNS, ktorou sa má zaviesť 25-dňová dovolenka pre rodičov do 33 rokov. "Nevidím dôvod, aby nám do toho zasahovali poslanci. Súčasný stav nerobí nijakým spôsobom problémy vo firmách. Ak by to bola povinnosť, bude to predstavovať ďalšie náklady, lebo tú prácu musí niekto spraviť," doplnil viceprezident AZZZ SR Rastislav Machunka.