Rezort práce chce upraviť poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) – Viaceré zmeny v zákone o príspevku pri narodení dieťaťa, o pomoci v hmotnej núdzi či o sociálnom poistení budú predmetom diskusie sociálnych partnerov na pondelkovej (12. 8.) Hospodárskej a sociálnej rade (HSR) SR. Tripartita bude rokovať aj o zvyšovaní minimálnej mzdy v budúcom roku.
Rezort práce chce upraviť poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa. Ten by sa mal po novom zlúčiť s príplatkom a matky by ich tak dostávali spoločne v rámci jednej sociálnej dávky. Zmeny čaká aj príspevok na viac súčasne narodených detí. "Výšku príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu," priblížil rezort práce v predkladacej správe.
Zmeny čaká aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Tieto dávky by po novom mali občania poberať za prísnejších podmienok. "Navrhuje sa, aby výška dávky v hmotnej núdzi bola závislá od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti, a to účasťou na menších obecných službách či dobrovoľníckych činnostiach. Súčasne sa zákonom navrhuje aj možnosť úradu aktívne sa zapojiť do výkonu týchto činností zabezpečovaním účasti osôb na týchto činnostiach," navrhuje ministerstvo práce.
Rovnako by sa mali sprísniť podmienky vyplácania prídavku na dieťa. Rezort práce navrhuje novelizovať zákon tak, aby po novom nedostávali prídavky tí rodičia, ktorých dieťa si neplní povinnú školskú dochádzku a opakovane pácha priestupky. Cieľom novely je podľa ministerstva postihovať najmä rodičov neprispôsobivých detí, ktoré znemožňujú prácu učiteľom, či obmedzujú svojich spolužiakov, alebo ich dokonca priamo ohrozujú. Riziko straty, respektíve obmedzenia rodinných prídavkov má motivovať aj tých rodičov, ktorí sa zabudli zaujímať o správanie svojho potomka na škole voči učiteľom a spolužiakom.
Novela zákona o sociálnom poistení je zameraná na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov. Rezort práce v nej navrhuje zrušiť niektoré povinnosti voči Sociálnej povinnosti. Samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) chce zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť pri platení povinných sociálnych odvodov.
Najväčšia diskusia však tripartitu čaká pravdepodobne o návrhu na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy v budúcom roku. Predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov sa totiž do 15. júla nedohodli na jej kompromisnej výške a ministerstvu práce preto predložili viacero vlastných návrhov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) presadzuje jej zvýšenie o 8 %. Ministerstvo ju však chce zvýšiť len o 2,4 %, zo súčasných 337,70 eura na 345,90 eura. Zástupcovia zamestnávateľov sú proti akémukoľvek navýšeniu. Už viackrát varovali, že vyššia minimálna mzda spôsobí rast nezamestnanosti a negatívne zasiahne mzdové nastavenie viacerých firiem.
Rezort práce chce upraviť poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa. Ten by sa mal po novom zlúčiť s príplatkom a matky by ich tak dostávali spoločne v rámci jednej sociálnej dávky. Zmeny čaká aj príspevok na viac súčasne narodených detí. "Výšku príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu," priblížil rezort práce v predkladacej správe.
Zmeny čaká aj zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Tieto dávky by po novom mali občania poberať za prísnejších podmienok. "Navrhuje sa, aby výška dávky v hmotnej núdzi bola závislá od aktivity plnoletého práceschopného člena domácnosti, a to účasťou na menších obecných službách či dobrovoľníckych činnostiach. Súčasne sa zákonom navrhuje aj možnosť úradu aktívne sa zapojiť do výkonu týchto činností zabezpečovaním účasti osôb na týchto činnostiach," navrhuje ministerstvo práce.
Rovnako by sa mali sprísniť podmienky vyplácania prídavku na dieťa. Rezort práce navrhuje novelizovať zákon tak, aby po novom nedostávali prídavky tí rodičia, ktorých dieťa si neplní povinnú školskú dochádzku a opakovane pácha priestupky. Cieľom novely je podľa ministerstva postihovať najmä rodičov neprispôsobivých detí, ktoré znemožňujú prácu učiteľom, či obmedzujú svojich spolužiakov, alebo ich dokonca priamo ohrozujú. Riziko straty, respektíve obmedzenia rodinných prídavkov má motivovať aj tých rodičov, ktorí sa zabudli zaujímať o správanie svojho potomka na škole voči učiteľom a spolužiakom.
Novela zákona o sociálnom poistení je zameraná na zníženie administratívnej záťaže podnikateľov. Rezort práce v nej navrhuje zrušiť niektoré povinnosti voči Sociálnej povinnosti. Samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) chce zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť pri platení povinných sociálnych odvodov.
Najväčšia diskusia však tripartitu čaká pravdepodobne o návrhu na úpravu sumy mesačnej minimálnej mzdy v budúcom roku. Predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov sa totiž do 15. júla nedohodli na jej kompromisnej výške a ministerstvu práce preto predložili viacero vlastných návrhov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) presadzuje jej zvýšenie o 8 %. Ministerstvo ju však chce zvýšiť len o 2,4 %, zo súčasných 337,70 eura na 345,90 eura. Zástupcovia zamestnávateľov sú proti akémukoľvek navýšeniu. Už viackrát varovali, že vyššia minimálna mzda spôsobí rast nezamestnanosti a negatívne zasiahne mzdové nastavenie viacerých firiem.