Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prijímanie cudzincov je podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislava Machunku najdrahší a zároveň núdzový spôsob zamestnávania.
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) – Krátkodobé aj dlhodobé podmienky pre riadený príchod pracovnej sily z tzv. tretích krajín by mala určovať stratégia pracovnej mobility cudzincov na Slovensku. Predstavitelia tripartity sa na pondelkovom rokovaní zhodli, že vytvorenie podobnej stratégie v SR je potrebné.
Takýto ucelený materiál nemá podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) žiadna krajina v Európe. Ako dodal, materiál by mal stanoviť pravidlá pre riadený príchod pracovníkov z krajín mimo Európskej únie (EÚ). Predstavitelia tripartity sa zhodli na tom, že takáto stratégia je potrebná. "Zhodli sa na tom, že potrebujeme ešte týždeň na to, aby sme si niektoré detaily vydiskutovali," priblížil Richter s tým, že sa súčasne dohodli na tom, že je potrebné vytvoriť pracovnú komisiu na expertnej úrovni. Minister práce by chcel stratégiu predložiť na rokovanie vlády budúci týždeň v stredu. Rozprávať sa bude aj o možnosti prijať niektoré zákony v skrátenom konaní.
Prijímanie cudzincov je podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislava Machunku najdrahší a zároveň núdzový spôsob zamestnávania. "V tejto chvíli musíme pristúpiť aj k núdzovému riešeniu," dodal. Asociácia priemyselných zväzov (APZ) tento návrh privítala s tým, že po ňom volala už dlhší čas.
Prísun pracovnej sily z tretích krajín však podľa Moniky Uhlerovej z Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR musí byť regulovaný, kontrolovaný a musí ísť o kvalifikovanú pracovnú silu. Odborári sa obávajú, že masívny prísun pracovnej sily z tretích krajín môže vytvárať možné sociálne riziká či znižovať sociálne štandardy. Na riziká pre mestá a obce v súvislosti s príchodom týchto pracovníkov poukázal aj viceprezident Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Dvonč.
Stratégia pracovnej mobility by mala riešiť otázky, ako je napríklad zjednodušenie administratívneho procesu pri zamestnávaní týchto pracovníkov alebo tiež častejšie, pravdepodobne štvrťročné, prehodnocovanie nedostatkových profesií. Posilnená by mala byť aj kontrola prostredníctvom úradov práce priamo vo firmách či prostredníctvom takzvanej kobry. Krátkodobé opatrenia sú s výhľadom do roku 2020, dlhodobé do 2030.
Takýto ucelený materiál nemá podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) žiadna krajina v Európe. Ako dodal, materiál by mal stanoviť pravidlá pre riadený príchod pracovníkov z krajín mimo Európskej únie (EÚ). Predstavitelia tripartity sa zhodli na tom, že takáto stratégia je potrebná. "Zhodli sa na tom, že potrebujeme ešte týždeň na to, aby sme si niektoré detaily vydiskutovali," priblížil Richter s tým, že sa súčasne dohodli na tom, že je potrebné vytvoriť pracovnú komisiu na expertnej úrovni. Minister práce by chcel stratégiu predložiť na rokovanie vlády budúci týždeň v stredu. Rozprávať sa bude aj o možnosti prijať niektoré zákony v skrátenom konaní.
Prijímanie cudzincov je podľa viceprezidenta Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR Rastislava Machunku najdrahší a zároveň núdzový spôsob zamestnávania. "V tejto chvíli musíme pristúpiť aj k núdzovému riešeniu," dodal. Asociácia priemyselných zväzov (APZ) tento návrh privítala s tým, že po ňom volala už dlhší čas.
Prísun pracovnej sily z tretích krajín však podľa Moniky Uhlerovej z Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR musí byť regulovaný, kontrolovaný a musí ísť o kvalifikovanú pracovnú silu. Odborári sa obávajú, že masívny prísun pracovnej sily z tretích krajín môže vytvárať možné sociálne riziká či znižovať sociálne štandardy. Na riziká pre mestá a obce v súvislosti s príchodom týchto pracovníkov poukázal aj viceprezident Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Dvonč.
Stratégia pracovnej mobility by mala riešiť otázky, ako je napríklad zjednodušenie administratívneho procesu pri zamestnávaní týchto pracovníkov alebo tiež častejšie, pravdepodobne štvrťročné, prehodnocovanie nedostatkových profesií. Posilnená by mala byť aj kontrola prostredníctvom úradov práce priamo vo firmách či prostredníctvom takzvanej kobry. Krátkodobé opatrenia sú s výhľadom do roku 2020, dlhodobé do 2030.
