Bratislava 3. januára (TASR) - V minulom roku prijala vláda niekoľko negatívnych opatrení v oblasti daní a odvodov. Tvrdia to zástupcovia zamestnávateľov, ktorí kritizujú najmä zavedenie dane z dividend, zvýšenie stropu na platenie sociálnych odvodov či 8-% odvod na neživotné poistenie. Naopak, pozitívne vnímajú pokles sadzby dane z príjmov pre právnické osoby.

"Parlament schválil zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych odvodov z 5-násobku na 7-násobok, daň z dividend, predĺženie a zvýšenie osobitného odvodu pre regulované subjekty. Vláda ho zaviedla v roku 2012 len dočasne, s prísľubom zrušiť ho. Namiesto toho sa zdvojnásobil a predlžuje sa na neurčito,“ vymenovala negatívne opatrenia Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR s tým, že sa zaviedol aj 8-% odvod pre všetky odvetvia neživotného poistenia.

Tieto zmeny za negatívne považuje aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ). AZZZ SR ďalej kritizuje aj zavedenie poplatku za miestny rozvoj či nový zákon o odpadoch. "Ten ukladá podnikateľom množstvo byrokratických povinností, kde motivácia triediť odpad sa míňa pôvodnému zámeru. Riešením nie je presunúť zodpovednosť za odpad na všetkých podnikateľov," tvrdí AZZZ SR.

Za nedostatočnú považujú zamestnávatelia aj elektronizáciu štátnej správy, ktorá podľa nich napreduje pomalým tempom. "Elektronické schránky pre podnikateľov sa pre nízky počet zaregistrovaných štatutárov opätovne odložili," pripomenula AZZZ SR. Zástupcovia podnikateľov pritom odmietajú, že je chyba len na ich strane. Problém vidia aj v e-Governmente. "Zároveň aj projekt eHealth je stále nefunkčný," doplnila asociácia.

Kladne však hodnotia pokles sadzby dane z príjmov pre právnické osoby z 22 % na 21 %. "Pozitívne je aj zrušenie daňovej licencie pre právnické osoby od roku 2018 či zvýšenie limitov pre uplatňovanie paušálnych výdavkov u fyzických osôb," vymenoval tajomník RÚZ Martin Hošták. AZZZ SR za dobré opatrenie považuje aj zavedenie povinnosti štátu uhradiť platiteľovi dane úroky z omeškania za obdobie zadržania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (DPH). "Jednoznačne vítame aj hospodársky rast, ktorý však nie je spôsobený krokmi vlády, ale globálnym oživením ekonomiky," tvrdí asociácia.

Sociálni partneri sa v minulom roku opäť nedohodli na raste minimálnej mzdy, opätovne jej výšku preto navrhol rezort práce, a tak od 1. januára 2017 vzrástla na 435 eur. Zamestnávatelia upozorňujú, že pre firmy môže byť nárast problémový. "Zvyšovanie minimálnej mzdy, ktoré nezodpovedá vývoju reálnych ekonomických parametrov bude vždy pre firmy problém. Menší pre firmy v Bratislave, väčší na strednom a východnom Slovensku, teda práve tam kde podnikatelia potrebujú rozviazať ruky, aby mohli vytvárať pracovné miesta pre ľudí," doplnil Hošták s tým, že rovnako veľký problém bude predstavovať aj pre samotnú verejnú správu.

Opačný názor má však Konfederácia odborových zväzov (KOZ) SR. "Každé navýšenie minimálnej mzdy umožňuje ľuďom dôstojnejšie žiť. Nie je pravdou, že toto zvýšenie má negatívny vplyv na firmy a zamestnanosť a že sa z tohto dôvodu stráca konkurencieschopnosť," uviedla hovorkyňa KOZ SR Martina Nemethová. Podľa jej slov aj údaje Eurostatu potvrdzujú, že minimálna mzda pôsobí stabilizujúco, motivuje ľudí pracovať, znižuje fluktuáciu a má pozitívny dosah na ekonomický vývoj.

Zamestnávatelia ale volajú po stanovení určitého mechanizmu na základe, ktorého by sa minimálna mzda zvyšovala. Odvíjať sa má od vopred stanovených ukazovateľov. "Zamestnávatelia by zároveň vedeli predvídať svoje náklady na najbližšie roky," dodala AZZZ SR. Minister práce Ján Richter (Smer-SD) avizoval, že chce rokovať o sektorovej mzde.