Vyhliadky na ešte väčší protekcionizmu v americkej obchodnej politike pravdepodobne ochromia finančné trhy, ktoré sa obávajú globálnej obchodnej vojny.
Autor TASR
La Malbaie 10. júna (TASR) - Americký prezident Donald Trump v sobotu (9.6.) zmaril snahu skupiny G7 (siedmych najvyspelejších štátov sveta) ukázať jednotný front. Vyhlásil totiž, že by mohol zdvojnásobiť súčasné dovozné clá zavedením taríf aj na politicky citlivý automobilový priemysel.
Trump "hodil túto bombu" po svojom predčasnom odchode zo summitu G7. Torpédoval tak krehký konsenzus, ktorý, ako sa spočiatku zdalo, dosiahol v obchodnom spore so spojencami. Dôvodom údajne bolo, že ho nahneval kanadský premiér Justin Trudeau. Ten totiž na tlačovej konferencii po Trumpovom odchode hovoril o odvetných opatreniach, ktoré Kanada prijme na budúci mesiac, ako odpoveď na rozhodnutie USA zaviesť clá na dovoz ocele a hliníka z Kanady, Mexika a Európskej únie (EÚ).
Trumpova nečakaná salva uzavrela dva dni kontroverzných diskusií, ktoré sa začali jeho návrhom, aby sa Rusko znova pripojilo ku G7, a pokračovali (podľa vyjadrenia francúzskeho predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný) "tirádou obvinení" na adresu amerických obchodných partnerov.
Americký prezident zároveň nariadil svojim zástupcom, aby nepodporili záverečné komuniké. Zdá sa, že pokračuje v doterajšej línii odstúpenia od všetkých dohôd - počnúc globálnou dohodou o zmene klímy alebo medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom, po vyhrážky o odstúpení od Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
V komuniké, ktoré malo zakryť trhliny v jednote G7, sa uvádza, že lídri USA, Kanady, Británie, Francúzska, Talianska, Nemecka a Japonska sa dohodli na potrebe "slobodného, spravodlivého a vzájomne prospešného obchodu" a dôležitosti boja proti protekcionizmu.
Ostatní lídri G7 sa pritom snažili nájsť nejakú podobu konsenzu s Washingtonom o obchode a ďalších kľúčových otázkach, ktoré tvorili základ 42-ročného zoskupenia priemyselne najvyspelejších krajín.
Pred Trumpovým ostatným odkazom na sociálnej sieti Twitter o možných clách na autá, pritom francúzsky prezident Emmanuel Macron označil summit za úspech. Uviedol, že napätie v G7 sa uvoľnilo a skupina zabránila ďalšej eskalácii obchodného sporu.
Macron sa k zvratu, ktorý prinieslo Trumpove vyhlásenie, zatiaľ nevyjadril.
Trump tvrdí, že jeho tarify majú chrániť americký priemysel a robotníkov pred nekalou medzinárodnou konkurenciou v rámci programu "America First".
Vyhliadky na ešte väčší protekcionizmu v americkej obchodnej politike pravdepodobne ochromia finančné trhy, ktoré sa obávajú globálnej obchodnej vojny.
Prezident Trump už oznámil tarify vo výške až 150 miliárd USD (127,62 milióna eur) na čínske produkty a odvodnil ich sťažnosťami na obchodné praktiky Pekingu a údajnou krádežou americkej technológie. Čína sľúbila odvetu v rovnakom rozsahu.
Kanada, Mexiko a EÚ tiež pripravujú vlastné odvetné clá na americký tovar za tarify na oceľ a hliník..
Ale ďalšie clá, tento raz na dovoz automobilov a autokomponentov do USA, by zničili kanadský automobilový priemysel, ktorý je veľmi prepojený s USA. A môžu tiež poškodiť automobilky v Japonsku a EÚ, zvlášť nemecké.
Americká administratíva pred dvoma týždňami oznámila, že preskúma, či dovoz áut do USA neohrozuje národnú bezpečnosť. To je prvý krok smerom k clám. Podobný proces totiž predchádzal sadzbám na oceľ a hliník.
V sobotu Trump novinárom povedal, že bude "veľmi jednoduché" použiť argument o ohrození národnej bezpečnosti ako dôvod pre tarify na dovoz automobilov.
Po takomto kroku by bolo prakticky nemožné opätovné prerokovanie podmienok dohody NAFTA z roku 1994 medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom.
V sobotu Trump tiež zopakoval, že chce mať klauzulu o ukončení platnosti v novej dohode NAFTA, čo Trudeau opäť zamietol.
(1 EUR = 1,1754 USD)
Trump "hodil túto bombu" po svojom predčasnom odchode zo summitu G7. Torpédoval tak krehký konsenzus, ktorý, ako sa spočiatku zdalo, dosiahol v obchodnom spore so spojencami. Dôvodom údajne bolo, že ho nahneval kanadský premiér Justin Trudeau. Ten totiž na tlačovej konferencii po Trumpovom odchode hovoril o odvetných opatreniach, ktoré Kanada prijme na budúci mesiac, ako odpoveď na rozhodnutie USA zaviesť clá na dovoz ocele a hliníka z Kanady, Mexika a Európskej únie (EÚ).
Trumpova nečakaná salva uzavrela dva dni kontroverzných diskusií, ktoré sa začali jeho návrhom, aby sa Rusko znova pripojilo ku G7, a pokračovali (podľa vyjadrenia francúzskeho predstaviteľa, ktorý nechcel byť menovaný) "tirádou obvinení" na adresu amerických obchodných partnerov.
Americký prezident zároveň nariadil svojim zástupcom, aby nepodporili záverečné komuniké. Zdá sa, že pokračuje v doterajšej línii odstúpenia od všetkých dohôd - počnúc globálnou dohodou o zmene klímy alebo medzinárodnej jadrovej dohody s Iránom, po vyhrážky o odstúpení od Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA).
V komuniké, ktoré malo zakryť trhliny v jednote G7, sa uvádza, že lídri USA, Kanady, Británie, Francúzska, Talianska, Nemecka a Japonska sa dohodli na potrebe "slobodného, spravodlivého a vzájomne prospešného obchodu" a dôležitosti boja proti protekcionizmu.
Ostatní lídri G7 sa pritom snažili nájsť nejakú podobu konsenzu s Washingtonom o obchode a ďalších kľúčových otázkach, ktoré tvorili základ 42-ročného zoskupenia priemyselne najvyspelejších krajín.
Pred Trumpovým ostatným odkazom na sociálnej sieti Twitter o možných clách na autá, pritom francúzsky prezident Emmanuel Macron označil summit za úspech. Uviedol, že napätie v G7 sa uvoľnilo a skupina zabránila ďalšej eskalácii obchodného sporu.
Macron sa k zvratu, ktorý prinieslo Trumpove vyhlásenie, zatiaľ nevyjadril.
Trump tvrdí, že jeho tarify majú chrániť americký priemysel a robotníkov pred nekalou medzinárodnou konkurenciou v rámci programu "America First".
Vyhliadky na ešte väčší protekcionizmu v americkej obchodnej politike pravdepodobne ochromia finančné trhy, ktoré sa obávajú globálnej obchodnej vojny.
Prezident Trump už oznámil tarify vo výške až 150 miliárd USD (127,62 milióna eur) na čínske produkty a odvodnil ich sťažnosťami na obchodné praktiky Pekingu a údajnou krádežou americkej technológie. Čína sľúbila odvetu v rovnakom rozsahu.
Kanada, Mexiko a EÚ tiež pripravujú vlastné odvetné clá na americký tovar za tarify na oceľ a hliník..
Ale ďalšie clá, tento raz na dovoz automobilov a autokomponentov do USA, by zničili kanadský automobilový priemysel, ktorý je veľmi prepojený s USA. A môžu tiež poškodiť automobilky v Japonsku a EÚ, zvlášť nemecké.
Americká administratíva pred dvoma týždňami oznámila, že preskúma, či dovoz áut do USA neohrozuje národnú bezpečnosť. To je prvý krok smerom k clám. Podobný proces totiž predchádzal sadzbám na oceľ a hliník.
V sobotu Trump novinárom povedal, že bude "veľmi jednoduché" použiť argument o ohrození národnej bezpečnosti ako dôvod pre tarify na dovoz automobilov.
Po takomto kroku by bolo prakticky nemožné opätovné prerokovanie podmienok dohody NAFTA z roku 1994 medzi Spojenými štátmi, Kanadou a Mexikom.
V sobotu Trump tiež zopakoval, že chce mať klauzulu o ukončení platnosti v novej dohode NAFTA, čo Trudeau opäť zamietol.
(1 EUR = 1,1754 USD)