Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záchranné úvery, recesia, úsporné opatrenia a škrty v sociálnej sfére sa skončili, uviedol grécky premiér.
Autor TASR
Atény 21. augusta (TASR) - Grécko má dôvod očakávať, že má pred sebou lepšie časy po tom, ako začiatkom týždňa oficiálne ukončilo svoj posledný záchranný program. Urobilo tak bodku za dramatickou deväťročnou dlhovou krízou. Vyhlásil to v utorok premiér Alexis Tsipras.
"Dnes svitol v našej krajine nový deň, historický deň," povedal. Záchranné úvery, recesia, úsporné opatrenia a škrty v sociálnej sfére sa skončili, uviedol Tsipras v televíznom príhovore k národu z ostrova Ithaka. "Naša krajina získava späť právo formovať vlastnú budúcnosť," povedal z kopca s výhľadom na záliv na ostrove, na ktorý sa Odyseus vrátil po desaťročnej plavbe.
No aj napriek oficiálnemu ukončeniu programu záchrany musí Grécko aj naďalej dodržiavať dohodnuté úsporné opatrenia a reformy. Za svoju fiškálnu slobodu zaplatilo vysokú cenu.
Počas ôsmich rokov, keď bolo odkázané len na finančnú pomoc od veriteľov, sa grécka ekonomika prepadla o 25 % a nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň v Európskej únii. Ani dnes nemá ešte približne každý piaty obyvateľ krajiny v produktívnom veku prácu. A zatiaľ čo príjmy domácností sa opakovane znížili, dane, naopak, vzrástli.
Grécko sa teraz musí spoliehať na svoje vlastné schopnosti získať peniaze na medzinárodných trhoch s dlhopismi. Nemôže sa preto vrátiť k starým laxným spôsobom, ktorého ho dostali do problémov. "Musíme si uvedomiť, že návrat do Ithaky nie je koniec dobrodružstva," upozornil aj premiér Tsipras.
Napriek tomu, že Grécko znížilo obrovský deficit v rozpočte a dosiahlo primárny prebytok (bez nákladov na dlhy), musí pokračovať v úsporných opatreniach. V rokoch 2019 a 2020 ho čaká ďalšie zníženie dôchodkov a zvyšovanie daní, na ktorých sa dohodlo s veriteľmi, aby skonsolidovalo svoje dlhy.
Grécko má finančnú rezervu vo výške 24 miliárd eur, ktorú si vytvorilo zo záchranných balíčkov. To mu poskytne priestor "na dýchanie" až do leta 2020. Potom sa bude musieť skutočne postaviť na vlastné nohy. Čo znamená, že bude musieť mať na zreteli požiadavky investorov na medzinárodných trhoch s dlhopismi. Akékoľvek pokĺznutie v rozpočte by mohlo vyhnať úrokové sadzby z gréckych dlhopisov znova nahor, až k potenciálne neudržateľným úrovniam.
V najbližšom období si Grécko musí vytvoriť "pracovný vzťah" so súkromnými investormi. Tí potrebujú vidieť pevné signály fiškálnej obozretnosti, dodržiavanie dohodnutých reforiem a hospodárskeho rastu, aby sa rozhodli, že svoje finančné prostriedky investujú do krajiny, ktorej rating je stále výrazne pod investičným pásmom.
Tsipras opakovane ubezpečil, že jeho vláda bude pokračovať v doterajšom reformnom kurze. No zároveň sa premiér snaží poskytnúť určitú formu úľav pre širokú škálu obyvateľov tvrdo zasiahnutých recesiou, najmä dôchodcom, nezamestnaným a nízkopríjmovým skupinám.
Vládni predstavitelia chcú svoje predstavy zverejniť začiatkom septembra pri otvorení každoročného veľtrhu v Solúne, na ktorom už tradične grécki premiéri oznamujú svoj plán hospodárskej politiky.
"Dnes svitol v našej krajine nový deň, historický deň," povedal. Záchranné úvery, recesia, úsporné opatrenia a škrty v sociálnej sfére sa skončili, uviedol Tsipras v televíznom príhovore k národu z ostrova Ithaka. "Naša krajina získava späť právo formovať vlastnú budúcnosť," povedal z kopca s výhľadom na záliv na ostrove, na ktorý sa Odyseus vrátil po desaťročnej plavbe.
No aj napriek oficiálnemu ukončeniu programu záchrany musí Grécko aj naďalej dodržiavať dohodnuté úsporné opatrenia a reformy. Za svoju fiškálnu slobodu zaplatilo vysokú cenu.
Počas ôsmich rokov, keď bolo odkázané len na finančnú pomoc od veriteľov, sa grécka ekonomika prepadla o 25 % a nezamestnanosť dosiahla najvyššiu úroveň v Európskej únii. Ani dnes nemá ešte približne každý piaty obyvateľ krajiny v produktívnom veku prácu. A zatiaľ čo príjmy domácností sa opakovane znížili, dane, naopak, vzrástli.
Grécko sa teraz musí spoliehať na svoje vlastné schopnosti získať peniaze na medzinárodných trhoch s dlhopismi. Nemôže sa preto vrátiť k starým laxným spôsobom, ktorého ho dostali do problémov. "Musíme si uvedomiť, že návrat do Ithaky nie je koniec dobrodružstva," upozornil aj premiér Tsipras.
Napriek tomu, že Grécko znížilo obrovský deficit v rozpočte a dosiahlo primárny prebytok (bez nákladov na dlhy), musí pokračovať v úsporných opatreniach. V rokoch 2019 a 2020 ho čaká ďalšie zníženie dôchodkov a zvyšovanie daní, na ktorých sa dohodlo s veriteľmi, aby skonsolidovalo svoje dlhy.
Grécko má finančnú rezervu vo výške 24 miliárd eur, ktorú si vytvorilo zo záchranných balíčkov. To mu poskytne priestor "na dýchanie" až do leta 2020. Potom sa bude musieť skutočne postaviť na vlastné nohy. Čo znamená, že bude musieť mať na zreteli požiadavky investorov na medzinárodných trhoch s dlhopismi. Akékoľvek pokĺznutie v rozpočte by mohlo vyhnať úrokové sadzby z gréckych dlhopisov znova nahor, až k potenciálne neudržateľným úrovniam.
V najbližšom období si Grécko musí vytvoriť "pracovný vzťah" so súkromnými investormi. Tí potrebujú vidieť pevné signály fiškálnej obozretnosti, dodržiavanie dohodnutých reforiem a hospodárskeho rastu, aby sa rozhodli, že svoje finančné prostriedky investujú do krajiny, ktorej rating je stále výrazne pod investičným pásmom.
Tsipras opakovane ubezpečil, že jeho vláda bude pokračovať v doterajšom reformnom kurze. No zároveň sa premiér snaží poskytnúť určitú formu úľav pre širokú škálu obyvateľov tvrdo zasiahnutých recesiou, najmä dôchodcom, nezamestnaným a nízkopríjmovým skupinám.
Vládni predstavitelia chcú svoje predstavy zverejniť začiatkom septembra pri otvorení každoročného veľtrhu v Solúne, na ktorom už tradične grécki premiéri oznamujú svoj plán hospodárskej politiky.
