Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čo sa týka primárneho rozpočtu, Grécko tento rok dosiahne v lepšom prípade nulový prebytok, v horšom vykáže schodok v rozpočte.
Autor TASR
Atény 29. júla (TASR) - Grécko očakáva redukciu svojho dlhu zo strany medzinárodných veriteľov až po prvom vyhodnotení prijatých reforiem v novembri tohto roka. Uviedol to dnes v rozhovore pre rozhlasovú stanicu Sto Kokkino grécky premiér Alexis Tsipras. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.
Tsipras v rozhlase povedal, že Grécko "má sľúbenú redukciu dlhu po prvej revízii plnenia úverových podmienok, a to v novembri".
Grécky premiér je pod veľkým tlakom. Veritelia od neho požadujú, aby zaviedol viac reforiem, nad rámec dvoch reformných blokov, ktoré už schválil parlament. Chcú, aby Atény prijali aj nepopulárne opatrenia, ako je ukončenie predčasných dôchodkov a daňových prázdnin pre farmárov ešte predtým, ako s nimi začnú rokovať o treťom záchrannom úvere. Na druhej strane čelí rebélii vo svojej strane Syriza, kde časť členov odmieta reformy. Grécku tak hrozia predčasné voľby.
"Dobre poznám rámec dohody, ktorú sme podpísali na summite eurozóny 12. júla. Uskutočňujeme tieto záväzky bez ohľadu na to, či s nimi súhlasíme, alebo nie. Ale nič viac," vyhlásil.
Hovorkyňa Európskej komisie Mina Andrejevová odmietla komentovať správy, že veritelia požadujú od Atén dodatočné opatrenia. Ale v predchádzajúcich vyhláseniach tento týždeň uviedla, že očakávajú od Grécka viac reforiem.
Tsipras okrem toho pre rozhlasovú stanicu povedal, že čo sa týka primárneho rozpočtu, Grécko tento rok dosiahne v lepšom prípade nulový prebytok, v horšom vykáže schodok v rozpočte. Výsledok bude závisieť od stavu verejných financií, ktoré sa rapídne zhoršili po zavedení kapitálovej kontroly koncom júna. Atény pritom pôvodne očakávali tento rok primárny rozpočtový prebytok vo výške 1 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Andrejevová v snahe nepridávať Tsiprasovi ďalšie problémy na domácej politickej scéne, ocenila doterajší priebeh technických rokovaní medzi zástupcami veriteľov a Grécka a označila ich za konštruktívne. Ale zatiaľ ide len o rokovania expertov a očakáva sa, že koncom tohto týždňa by sa do nich mohli zapojiť aj vysokí predstavitelia veriteľských inštitúcií: Európskej centrálnej banky (ECB), Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) a Európskej komisie (EK).
Tsipras v rozhlase povedal, že Grécko "má sľúbenú redukciu dlhu po prvej revízii plnenia úverových podmienok, a to v novembri".
Grécky premiér je pod veľkým tlakom. Veritelia od neho požadujú, aby zaviedol viac reforiem, nad rámec dvoch reformných blokov, ktoré už schválil parlament. Chcú, aby Atény prijali aj nepopulárne opatrenia, ako je ukončenie predčasných dôchodkov a daňových prázdnin pre farmárov ešte predtým, ako s nimi začnú rokovať o treťom záchrannom úvere. Na druhej strane čelí rebélii vo svojej strane Syriza, kde časť členov odmieta reformy. Grécku tak hrozia predčasné voľby.
"Dobre poznám rámec dohody, ktorú sme podpísali na summite eurozóny 12. júla. Uskutočňujeme tieto záväzky bez ohľadu na to, či s nimi súhlasíme, alebo nie. Ale nič viac," vyhlásil.
Hovorkyňa Európskej komisie Mina Andrejevová odmietla komentovať správy, že veritelia požadujú od Atén dodatočné opatrenia. Ale v predchádzajúcich vyhláseniach tento týždeň uviedla, že očakávajú od Grécka viac reforiem.
Tsipras okrem toho pre rozhlasovú stanicu povedal, že čo sa týka primárneho rozpočtu, Grécko tento rok dosiahne v lepšom prípade nulový prebytok, v horšom vykáže schodok v rozpočte. Výsledok bude závisieť od stavu verejných financií, ktoré sa rapídne zhoršili po zavedení kapitálovej kontroly koncom júna. Atény pritom pôvodne očakávali tento rok primárny rozpočtový prebytok vo výške 1 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Andrejevová v snahe nepridávať Tsiprasovi ďalšie problémy na domácej politickej scéne, ocenila doterajší priebeh technických rokovaní medzi zástupcami veriteľov a Grécka a označila ich za konštruktívne. Ale zatiaľ ide len o rokovania expertov a očakáva sa, že koncom tohto týždňa by sa do nich mohli zapojiť aj vysokí predstavitelia veriteľských inštitúcií: Európskej centrálnej banky (ECB), Medzinárodného menového fondu (MMF), Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) a Európskej komisie (EK).
