Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 15. november 2024Meniny má Leopold
< sekcia Ekonomika

Tsipras varuje: Odchod Grécka by pre euro znamenal začiatok konca

Na snímke grécky premiér Alexis Tsipras, archívne foto Foto: TASR/AP

Agentúra Reuters zase cituje predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý upozornil Tsiprasa, že sa nemôže spoliehať na to, že šéf komisie dokáže odvrátiť kolaps rokovaní.

Viedeň/Berlín 19. júna (TASR) - Odchod Grécka z eurozóny bude začiatkom konca spoločnej meny. Varoval grécky premiér Alexis Tsipras v rozhovore pre dnešné vydanie rakúskeho denníka Kurier. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa neho takzvaný grexit nemôže byť dobrou voľbou ani pre Grécko, ani pre Európsku úniu (EÚ). Bol by to nevratný krok a začiatok konca eurozóny. A negatívne by to pocítili ľudia v celej Európe.

Vyhlásil tiež, že grécka vláda nemôže absorbovať program úspor, ku ktorým ju nútia EÚ a Medzinárodný menový fond (MMF). Tieto škrty by neboli pozitívne ani pre grécku ekonomiku, nepomôžu jej zvýšiť konkurencieschopnosť, ani zredukovať dlhy. Celý koncept je preto potrebné zmeniť.

Agentúra Reuters zase cituje predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera, ktorý upozornil Tsiprasa, že sa nemôže spoliehať na to, že šéf komisie dokáže odvrátiť kolaps rokovaní.

"Opakovane som varoval Tsiprasa, aby sa nespoliehal na to, že dokážem za všetkých okolností zabrániť kolapsu," cituje Reuters z rozhovoru, ktorý Juncker poskytol pre nové vydanie týždenníka Der Spiegel. Týždenník vyjde v sobotu 20. júna, ale agentúre Reuters sa podarilo nahliadnuť do neho ešte pred distribúciou.

Lídri eurozóny sa v pondelok zídu na mimoriadnom summite o Grécku, aby sa pokúsili zabrániť jeho bankrotu. Tsipras to vníma ako pozitívny krok smerom k dohode. Ale agentúry upozorňujú, že viaceré európske štáty sa začínajú pripravovať na dôsledky možného odchodu Grécka z eurozóny. Vláda v Aténach totiž nechce ustúpiť v kľúčových otázkach, ako je zníženie výdavkov štátu, ktoré zahŕňajú aj reformu dôchodkového systému, a zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktoré má zase priniesť do rozpočtu viac peňazí. Grécko naopak žiada veriteľov, aby mu odpustili časť dlhu, čo zase oni odmietajú akceptovať, pretože na záchrane Grécka sa podieľali daňoví poplatníci z eurozóny a takýto prístup k dlhu by mohol vytvoriť neželaný precedens.

Juncker, ktorý sa snažil v uplynulých mesiacoch pomôcť preklenúť rozdiely v názoroch veriteľov a Atén, uviedol, že grécka vláda zjavne nesprávne pochopila jeho snahy o kompromis. Podľa neho sa zdá, že Gréci si myslia, "že v Európe je niekto, kto nakoniec vytiahne zajaca z klobúka". Ale k žiadnemu zázraku nedôjde.

"Nerozumiem pánovi Tsiprasovi. Dôvera, ktorú som doňho vložil nebola opätovaná," skonštatoval Juncker.

Dodal, že namiesto neustálych sťažností na kompromisnú dohodu, ktorú Aténam predložili veritelia, mal Tsipras Grékom povedať, že im Európska komisia ponúkla investičný program v hodnote 35 miliárd eur na roky 2015 až 2020.

"Keby som bol gréckym premiérom, predal by som toto ako svoj úspech," vyhlásil a na záver skonštatoval, že nič podobné od Tsiprasa nepočul.