Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výrazný pokles kurzu meny je podľa odborníkov zlá správa pre exportérov, pretože vyvážané tovary sa predražujú.
Autor TASR
Bratislava 17. augusta (TASR) – Súčasná situácia v tureckej ekonomike môže podľa zástupcov zamestnávateľov zasiahnuť aj slovenských podnikateľov, ktorí do tejto krajiny exportujú. Vyvážané tovary sa môžu podľa nich veľmi predražiť. Závisí to však od konkrétnych kontraktov, ktoré majú firmy uzavreté. Zároveň pripomenuli, že podstatné je, v akej mene sa platí.
Firmy obchodujúce s Tureckom sú v tomto čase podľa viceprezidenta Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Petra Serinu určite znepokojené. "Firmy, ktoré obchodujú s Tureckom, iste v tomto čase sú minimálne znepokojené, podstatné ale je, ako majú dohodnuté kontrakty, v akej mene sa platí a predpokladám, že v súčasnej dobe nikto neviaže platby za svoje služby či tovary na tureckú menu, ale na euro," zdôraznil s tým, že každá nestabilita a kríza spôsobuje straty v obchodnej bilancii a schopnosti obchodných partnerov platiť za odoberaný tovar.
Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR môžu byť v určitých prípadoch ohrozené aj slovenské firmy. "Turecká kríza môže zasiahnuť aj slovenských podnikateľov, ktorí do tejto krajiny exportujú, závisí to však od individuálnych kontraktov. Spája sa to, prirodzene, s obavami, nakoľko slovenské produkty budú pre Turecko drahšími a môžu byť nahradené lacnejšími, domácimi produktmi," skonštatoval viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.
Výrazný pokles kurzu meny je totiž, ako podotkol predseda Zahraničnoobchodného výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Július Kostolný, veľmi zlá správa pre exportérov, pretože vyvážané tovary sa predražujú. Slovenský exportér sa však podľa AZZZ môže zabezpečiť proti kolísaniu meny tým, že sa teraz dohodne na budúcej cene za menu. "Tzv. 'hedžovanie' podnikateľa chráni a pomáha znižovať riziko pred nepriaznivým výkyvom menového kurzu," opísal Machunka. Kostolný upozornil, že výraznou komplikáciou pre podnikanie by bolo naplnenie hrozby tureckého prezidenta o odstránení doláru a eura v obchodovaní s USA a Európskou úniou a prechod na národné meny. K takémuto vývoju však podľa neho nedôjde.
Potenciálne riziko vidia zástupcovia zamestnávateľov skôr v tureckom bankovom sektore, kde pôsobí množstvo európskych bánk. "Ak sa banky nebudú schopné vysporiadať s nestabilitou a začne veľký odlev hotovosti z vkladov, môže situácia eskalovať, čo môže mať široký dopad nielen na krajiny z Európy," podčiarkol Machunka.
Turbulencie vyvolané pádom tureckej líry sú podľa neho dôkazom, že investori sa obávajú najhoršieho – ekonomického kolapsu Turecka. Ako dodal, obavy z politického systému v krajine spôsobili obmedzenie ich investičných aktivít v Turecku. Rétorika tureckých predstaviteľov je podľa Serinu skôr dôvodom na obavy z politických a geopolitických následkov, ako ekonomických.
Firmy obchodujúce s Tureckom sú v tomto čase podľa viceprezidenta Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Petra Serinu určite znepokojené. "Firmy, ktoré obchodujú s Tureckom, iste v tomto čase sú minimálne znepokojené, podstatné ale je, ako majú dohodnuté kontrakty, v akej mene sa platí a predpokladám, že v súčasnej dobe nikto neviaže platby za svoje služby či tovary na tureckú menu, ale na euro," zdôraznil s tým, že každá nestabilita a kríza spôsobuje straty v obchodnej bilancii a schopnosti obchodných partnerov platiť za odoberaný tovar.
Podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR môžu byť v určitých prípadoch ohrozené aj slovenské firmy. "Turecká kríza môže zasiahnuť aj slovenských podnikateľov, ktorí do tejto krajiny exportujú, závisí to však od individuálnych kontraktov. Spája sa to, prirodzene, s obavami, nakoľko slovenské produkty budú pre Turecko drahšími a môžu byť nahradené lacnejšími, domácimi produktmi," skonštatoval viceprezident AZZZ Rastislav Machunka.
Výrazný pokles kurzu meny je totiž, ako podotkol predseda Zahraničnoobchodného výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Július Kostolný, veľmi zlá správa pre exportérov, pretože vyvážané tovary sa predražujú. Slovenský exportér sa však podľa AZZZ môže zabezpečiť proti kolísaniu meny tým, že sa teraz dohodne na budúcej cene za menu. "Tzv. 'hedžovanie' podnikateľa chráni a pomáha znižovať riziko pred nepriaznivým výkyvom menového kurzu," opísal Machunka. Kostolný upozornil, že výraznou komplikáciou pre podnikanie by bolo naplnenie hrozby tureckého prezidenta o odstránení doláru a eura v obchodovaní s USA a Európskou úniou a prechod na národné meny. K takémuto vývoju však podľa neho nedôjde.
Potenciálne riziko vidia zástupcovia zamestnávateľov skôr v tureckom bankovom sektore, kde pôsobí množstvo európskych bánk. "Ak sa banky nebudú schopné vysporiadať s nestabilitou a začne veľký odlev hotovosti z vkladov, môže situácia eskalovať, čo môže mať široký dopad nielen na krajiny z Európy," podčiarkol Machunka.
Turbulencie vyvolané pádom tureckej líry sú podľa neho dôkazom, že investori sa obávajú najhoršieho – ekonomického kolapsu Turecka. Ako dodal, obavy z politického systému v krajine spôsobili obmedzenie ich investičných aktivít v Turecku. Rétorika tureckých predstaviteľov je podľa Serinu skôr dôvodom na obavy z politických a geopolitických následkov, ako ekonomických.
