Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nové regulácie okrem iného umožňujú úradom pohotovo zablokovať bez súdneho nariadenia prístup na webové stránky.
Autor TASR
Istanbul 12. septembra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan odobril zákon, ktorý sprísňuje kontrolu štátu nad internetom a posilňuje právomoci telekomunikačného úradu.
Turecký parlament tento zákon schválil v pondelok, prezident ho podpísal vo štvrtok večer ako súčasť prvého balíka legislatívnych noriem, ktoré odobril po nástupe do prezidentského úradu.
Balík opatrení sa týka uchovávania údajov používateľov internetu štátnymi inštitúciami. Nové regulácie okrem iného umožňujú úradom pohotovo zablokovať bez súdneho nariadenia prístup na webové stránky, informovala agentúra DPA v deň schválenia zákona parlamentom.
Opatrenia poskytujú telekomunikačnému úradu (TIB) možnosť zamedziť prístup verejnosti na určité stránky z dôvodu "národnej bezpečnosti". TIB bude potrebovať súdny príkaz iba spätne. Balík opatrení, ktoré sú súčasťou širšej legislatívy, navrhla vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Nový internetový zákon, ktorý v Turecku prijali vo februári, vyvolal pobúrenie verejnosti, keďže dával TIB právomoci zablokovať webové stránky. Nové opatrenia tieto privilégiá ešte rozširujú. Balík zákonov obsahuje vyše 40 bodov vrátane novej legislatívy pre banský priemysel, iniciovanej májovou tragédiou v meste Soma.
Hlavná opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) avizovala, že v súvislosti s novým zákonom sa obráti na ústavný súd.
CHP, podobne ako mnohí Erdoganovi kritici, je totiž toho názoru, že schválenie zákona je reakciou vládnej elity na vyšetrovanie korupcie vo vládnych kruhoch a snahou zabrániť úniku informácií z vyšetrovania na internet - ako sa to stalo v marci, keď vláda zablokovala prístup k sociálnej sieti Twitter. Predchádzalo tomu zverejnenie informácií, že Erdogan a ľudia z jeho najbližšieho okolia sú zapletení do rozsiahleho korupčného škandálu.
Samotný Erdogan považuje korupčný škandál za sprisahanie, ktoré voči nemu zosnoval jeho nedávny spojenec, moslimský duchovný Fethullah Gülen, žijúci v "dobrovoľnom exile" v USA. Erdogan nedávno vyhlásil, že chce dosiahnuť jeho vydanie do Turecka.
Spomínaný korupčný škandál sa v Turecku prevalil vlani v decembri, pričom viedol k rezignácii troch ministrov a k zadržaniu podnikateľov blízkych vláde. Erdogan, ktorý bol tým postavený pred najväčšiu výzvu počas 11 rokov svojho pôsobenia v úrade premiéra, reagoval rozsiahlym zatýkaním a následnými čistkami na polícii a prokuratúre.
Turecký parlament tento zákon schválil v pondelok, prezident ho podpísal vo štvrtok večer ako súčasť prvého balíka legislatívnych noriem, ktoré odobril po nástupe do prezidentského úradu.
Balík opatrení sa týka uchovávania údajov používateľov internetu štátnymi inštitúciami. Nové regulácie okrem iného umožňujú úradom pohotovo zablokovať bez súdneho nariadenia prístup na webové stránky, informovala agentúra DPA v deň schválenia zákona parlamentom.
Opatrenia poskytujú telekomunikačnému úradu (TIB) možnosť zamedziť prístup verejnosti na určité stránky z dôvodu "národnej bezpečnosti". TIB bude potrebovať súdny príkaz iba spätne. Balík opatrení, ktoré sú súčasťou širšej legislatívy, navrhla vládnuca Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP).
Nový internetový zákon, ktorý v Turecku prijali vo februári, vyvolal pobúrenie verejnosti, keďže dával TIB právomoci zablokovať webové stránky. Nové opatrenia tieto privilégiá ešte rozširujú. Balík zákonov obsahuje vyše 40 bodov vrátane novej legislatívy pre banský priemysel, iniciovanej májovou tragédiou v meste Soma.
Hlavná opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) avizovala, že v súvislosti s novým zákonom sa obráti na ústavný súd.
CHP, podobne ako mnohí Erdoganovi kritici, je totiž toho názoru, že schválenie zákona je reakciou vládnej elity na vyšetrovanie korupcie vo vládnych kruhoch a snahou zabrániť úniku informácií z vyšetrovania na internet - ako sa to stalo v marci, keď vláda zablokovala prístup k sociálnej sieti Twitter. Predchádzalo tomu zverejnenie informácií, že Erdogan a ľudia z jeho najbližšieho okolia sú zapletení do rozsiahleho korupčného škandálu.
Samotný Erdogan považuje korupčný škandál za sprisahanie, ktoré voči nemu zosnoval jeho nedávny spojenec, moslimský duchovný Fethullah Gülen, žijúci v "dobrovoľnom exile" v USA. Erdogan nedávno vyhlásil, že chce dosiahnuť jeho vydanie do Turecka.
Spomínaný korupčný škandál sa v Turecku prevalil vlani v decembri, pričom viedol k rezignácii troch ministrov a k zadržaniu podnikateľov blízkych vláde. Erdogan, ktorý bol tým postavený pred najväčšiu výzvu počas 11 rokov svojho pôsobenia v úrade premiéra, reagoval rozsiahlym zatýkaním a následnými čistkami na polícii a prokuratúre.
