Bratislava 30. mája (TASR) - Leto nám už pomaličky klope na dvere, a mnohí z nás si najobľúbenejšie ročné obdobie nevedia predstaviť bez kúpalísk. Inak tomu nebolo ani v minulosti.

TASR prináša prehľad populárnych bratislavských letných kúpalísk a ich históriu.

Kúpalisko Lido

Prvým verejným kúpaliskom v Bratislave bolo Lido, ktoré založili v roku 1928. Pôvodne prírodné kúpalisko sa rozprestieralo na petržalskom brehu Dunaja, oproti niekdajšiemu nákladnému prístavu. Spočiatku bolo Lido iba upraveným štrkovým brehom Dunaja s niekoľkými ukotvenými pontónmi a malým dreveným bazénom, v ktorom cez bočné mreže voľne pretekala riečna voda. Časom štrkový breh upravili, postavili ďalší, väčší bazén a pribudli tiež jednoduché plátenné kabínky na prezliekanie. Takto vylepšené Lido otvorili v roku 1934. Rok nato vznikol v areáli kúpaliska požiar, avšak rýchlo sa ho podarilo obnoviť na kúpalisko so všetkým čo k nemu patrí. Kúpajúci Bratislavčania využívali dva betónové bazény obklopené murovanými tribúnami na ležanie či sedenie, dosky na skákanie aj šmykľavku. Samozrejmosťou boli sprchy, pohodlné ležadlá aj kabínky so skrinkami.

Foto: TASR/Tibor Andrejčák

Návštevníkom Lida bolo k dispozícii tiež volejbalové ihrisko a pingpongové stoly, deti sa zase rady hrali na obľúbenom veľkom pieskovisku. Okolie trávnatého areálu malo udržiavaný parkový vzhľad, ktorého súčasťou boli betónové chodníky. V dreveným pavilónoch ponúkali kúpaliskové dobroty ako napríklad cesnakové rebierka a pečené klobásky, bratislavské rohlíčky, balkánsku zmrzlinu a samozrejme pivo alebo grenadinové striky. Voda v bazénoch bola ľadová, rovnako ako voda v Dunaji, v ktorom sa dalo plávať tiež. Lido bolo iba sezónne letné kúpalisko, za vstup sa muselo platiť, no napriek tomu to bolo mimoriadne obľúbené a navštevované miesto. V roku 1938 počas okupácie Petržalky bol k Nemecku pričlenený aj pravý breh Dunaja, a tak Bratislava stratila svoje kúpalisko. V roku 1944 bolo Lido poškodené počas bombardovania Američanmi, ale aj dlhé roky po vojne sem mnohí Bratislavčania radi chodili. Kúpalisko slúžilo verejnosti ešte začiatkom 80. rokov minulého storočia. V 90. rokoch sa objavili plány na rekonštrukciu Lida, ktoré malo byť súčasťou veľkého rekreačno-zábavného areálu, ale projekt sa napokon nezrealizoval.

Foto: TASR/Tibor Andrejčák

Kúpalisko Tehelné pole

Kúpalisko Tehelné pole ľudovo prezývané "tehelko" bolo postavené v začiatkoch 2. svetovej vojny na pozemkoch, kde predtým fungoval cintorín pre mestskú chudobu. V tomto období prišlo k obsadeniu Petržalky Nemeckom a Bratislavčania stratili prístup k prírodnému kúpalisku Lido rozprestierajúcom sa na petržalskom brehu Dunaja. Tehelné pole pravdepodobne vzniklo už v roku 1938. Komplex kúpaliska s jedným bazénom bol navrhnutý architektmi Jánom Štefancom a Aloizom Daríčkom. V roku 1940 bola na Tehelnom poli vybudovaná hlavná vstupná budova s pokladňami, šatňami a terasami. O tri roky neskôr (1943) už kúpalisko ponúkalo tri bazény. Najväčší bazén, ktorého súčasťou boli aj vysoké betónové tribúny pre divákov, spĺňal olympijské parametre. Tehelné pole bolo vyhľadávaným miestom nielen pre verejnosť, ale aj športovcov.

Foto: TASR/Viliam Přibyl

Za socializmu sa tam konali mnohé významné medzinárodné plavecké preteky a vodnopólové podujatia. K prednostiam obľúbeného kúpaliska nepochybne patrila aj 10-metrová skokanská veža pri veľkom bazéne, jediná v Bratislave. Tehelné pole sa stalo kultovým letným areálom Bratislavčanov, k nezabudnuteľným zážitkom na tomto kúpalisku patrilo šmýkanie sa na známej strmej červenej šmykľavke pri strednom bazéne. Po zmene režimu však z Tehelného pola zmizli tribúny aj veža, oklieštili ho aj o rozľahlú trávnatú pláž. V súčasnosti je kúpalisko stále v prevádzke a naďalej patrí k najznámejším a najkrajším bratislavským kúpaliskám. Po menšej rekonštrukcii ponúka svojim návštevníkom tri bazény a tobogan, k dispozícii sú sprchy, šatne, výťah pre imobilných návštevníkov, upravené detské ihrisko aj parkovisko.

Foto: TASR/Viliam Přibyl

Kúpalisko na Železnej studienke – Vydrica

Kúpalisko na bratislavskej Železnej studienke s niekdajším názvom Vydrica má zaujímavú históriu. Na počiatku svojho vzniku malo slúžiť armáde vojnového Slovenského štátu. Projekt kúpaliska vypracoval v roku 1943 architekt František Prchlík. Začiatkom 50. rokov minulého storočia prešiel areál Vydrice do vlastníctva Ministerstva zdravotníctva Československej socialistickej republiky (ČSSR). V tomto čase kúpalisko využívali stranícki funkcionári ako rekreačné zariadenie. V roku 1973 prešlo kúpalisko niekoľkými zmenami. Pribudla nová prevádzková budova so sociálnym zázemím, zvýšila sa hĺbka 25-metrového plaveckého bazéna a odstránený bol skokanský mostík. V tomto období Vydricu spravoval Ústav srdcovo-cievnych chorôb a začala ho využívať aj širšia verejnosť. Po roku 1989 však kúpalisko začalo upadať spoločne s celou dolinou v povodí rieky Vydrica a v roku 1996 ho definitívne uzavreli.

V súčasnosti plánuje súkromný investor obnoviť kúpalisko na Železnej studienke, jeho rekonštrukcia sa má začať na budúci rok v máji (2015) a trvať by mala do leta 2016. Areál kúpaliska sa nachádza pri Ceste mládeže, v blízkosti zrušeného štátneho sanatória. Zámerom investora je vrátiť tradičnú atmosféru v modernom šate miestu, ktoré kedysi patrilo k obľúbeným výletným cieľom obyvateľov Bratislavy. Plánovaná je obnova plaveckého bazéna, pribudnúť by mal ešte jeden bazén pre deti so šmykľavkou. Celá lokalita sa má stať sezónnym prírodným areálom pre rodiny a športovcov. K dispozícii by mali byť tiež atrakcie ako lezecké steny, lanová dráha, preliezačky, chránené ohniská na pikniky, náučný chodník, bufety a dokonca aj sauna. Ak sa projekt zrealizuje, kúpalisko na Železnej studienke sa bezpochyby stane miestom príjemných celodenných výletov s rodinou alebo priateľmi.



Letné kúpalisko Lamač

Pôvodné kúpalisko v Lamači vzniklo v roku 1961. Od roku 1983 prevádzkovala kúpalisko Správa telovýchovných a rekreačných zariadení (STaRZ) hlavného mesta SR. S pribúdajúcimi rokmi a pod dlhodobým vplyvom poveternostných podmienok bazény lamačského kúpaliska postupne podliehali škodám. Priebežné opravy neboli dostatočne účinné aj v dôsledku hydrogeologických vplyvov, ktoré spôsobovali podmývanie spodnými a povrchovými vodami. V dôsledku nevyhovujúceho technického stavu bolo kúpalisko Lamač v roku 2002 uzatvorené. Už v roku 2003 sa však začalo pracovať na plánoch jeho rekonštrukcie a modernizácie. Samotné stavebné a rekonštrukčné práce začali v júli roku 2006 a ukončené boli v septembri 2007.

Prírodná časť areálu kúpaliska je ponechaná bez zásadných zmien, pričom celý areál je bezbariérový. Pribudla prevádzková budova s pokladňou vybavená hygienickými a sociálnymi zariadeniami aj pre osoby s obmedzenou pohybovou schopnosťou, miestnosťou pre plavčíka a pre prvú pomoc. Návštevníci majú k dispozícii veľký plavecký bazén, relaxačný bazén a samozrejme bazén pre detičky. V areáli kúpaliska sa nachádza tiež ihrisko pre plážový volejbal a detské ihrisko. Kúpalisko Lamač je príjemným a navštevovaným rekreačno-športovým miestom nielen pre Lamačanov.

Kúpalisko Matador

Kúpalisko Matador prezývané tiež "Matadorka" bolo vybudované v roku 1963 v bratislavskej mestskej časti Petržalka. V minulosti patrila Matadorka pod Telovýchovnú jednotu Iskra. Kúpalisko svojim návštevníkom ponúkalo plavecký 50-metrový bazén, menší 25-metrový bazén a dva detské plytké bazény. Príjemnú teplotu vody v bazénoch zabezpečovala para zo závodu Matador. Olympijský bazén Matadorky si pamätá množstvo plaveckých pretekov, bolo tu usporiadaných niekoľko významných medzinárodných športových podujatí. Kúpalisko Matador sa tešilo mimoriadnej obľúbenosti. Svedčí o tom veľké množstvo návštevníkov, pre ktorých bolo treba neraz otvárať bránu na vedľajšie futbalové ihrisko, aby sa všetci mali kam zložiť. Po roku 1989 závod Matador zanikol a telovýchovná jednota sa premenovala na Miestny športový klub Iskra Petržalka.

Foto: TASR/Alojz Prakeš

Kúpalisko zostalo stále jeho majetkom, bolo však čoraz ťažšie udržiavať ho pri živote bez stáleho sponzora. Po zániku závodu sa za prihrievanie vody muselo platiť istej firme, čo stálo nemalé financie. Dôsledkom bolo zvýšenie vstupného a následne zníženie návštevnosti a postupné chátranie areálu. Dnes je prevádzkovateľom Matadorky občianske združenie Klub vodného póla Bratislava. Kúpalisko prešlo potrebnou rekonštrukciou a modernizáciou. Pre návštevníkov je k dispozícii vynovený 50-metrový plavecký bazén aj 25-metrový relaxačný bazén. Deťom kúpalisko ponúka 20-metrový bazén s toboganom a bazénik pre najmenších. Všetky bazény disponujú vyhrievanou vodou. Dobudované boli vonkajšie bufety a zrekonštruované vonkajšie aj vnútorné sprchy.

Foto: TASR/Zlatica Repová

Kúpalisko Delfín

Ružinovské kúpalisko Delfín vzniklo na rozhraní sídlisk Miletičova a Ružová dolina v 50. rokoch minulého storočia. Jeho autorom a hlavným projektantom bol uznávaný architekt Karol Paluš, ktorý spolupracoval s architektmi Hrivňákom a Kočím. Pôvodný projekt Delfína pochádza z roku 1957, jeho areál tvoril bazén a jednopodlažná budova rozdelená na zázemie kúpaliska a reštauračnú časť. Neskôr bol projekt prepracovaný a areál postavený do dnešnej podoby.

Foto: TASR/Anton Zagar

Samotná výstavba Delfína prebiehala v rokoch 1960-1961. Na kúpalisku sa nachádzal veľký 50-metrový bazén, malý detský kruhový bazén a spomínaná budova. Plánované boli ešte dve volejbalové ihriská. Budovu dodnes tvoria dve terasou prepojené časti. V jednej sa nachádza reštaurácia a bufet, v druhej k bazénu orientovanej časti je situovaný výcvikový bazén so saunou, šatne, toalety a sušiarne. Strecha budovy slúžila ako otvorená terasa na opaľovanie a pre vonkajšie sedenie bufetu a reštaurácie. V minulosti sa počítalo tiež s priestormi pre lekáreň, holiča, pedikúru a manikúru, kozmetiku a maséra. Dnes kúpalisko Delfín ponúka svojim návštevníkom okrem troch bazénov – plaveckého, detského a bazéna s atrakciami aj ihrisko, masáže a fínsku či parnú saunu.


Kúpalisko Mičurin

Kúpalisko na Búdkovej ulici v Bratislave zvané Mičurin bolo postavené koncom 50. rokov minulého storočia. Na Mičurine sa v minulosti kúpali pionieri z tábora, ktorý sa v tomto areáli kedysi nachádzal. Kúpalisko spočiatku nebolo určené pre širokú verejnosť. Až v roku 2003 bol Mičurin zrekonštruovaný Slovenským inštitútom mládeže IUVENTA a sprístupnený verejnosti. V roku 2013 hrozilo, že jediné kúpalisko v bratislavskom Starom meste ostane zatvorené, nakoľko jeho areál a technický stav bol nevyhovujúci. Po rekonštrukcii bol Mičurin 22. júla 2013 slávnostne otvorený. Kúpalisko pod Slavínom s nádherným výhľadom na Bratislavu by malo byť otvorené aj v tomto roku.