Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Grécku zostáva už len niekoľko dní na dohodu o reformách výmenou za finančnú pomoc, aby sa vyhlo hrozbe opustenia eurozóny a analytici stále častejšie diskutujú o prípadných dôsledkoch.
Autor TASR
Londýn 22. júna (TASR) - Grécku zostáva už len niekoľko dní na dohodu o reformách výmenou za finančnú pomoc, aby sa vyhlo hrozbe opustenia eurozóny a analytici stále častejšie diskutujú o prípadných dôsledkoch pre ďalšie krajiny. Najnovšie švajčiarska banka UBS prišla s analýzou, podľa ktorej ešte viac, než ostatné periférne štáty eurozóny, doplatia na odchod Grécka z menového bloku štáty v strednej a východnej Európe. Informoval o tom na svojej internetovej stránke britský denník The Financial Times.
Ako uviedli analytici UBS, aj keď s blížiacou sa hrozbou grexitu náklady Španielska, Talianska a Portugalska na obsluhu dlhu rastú, budú to najmä geograficky bližšie štáty strednej a východnej Európy, ktoré z pohľadu ekonomickej aktivity pocítia odchod Grécka z eurozóny najviac.
Podľa nich nekoordinovaný odchod Grécka z eurozóny oslabí kurz národných mien východoeurópskych krajín oproti doláru zhruba o pätinu a negatívny vplyv grexitu sa rozšíri do viacerých reformujúcich sa ekonomík. Ako dodali, medzi krajiny, ktoré na grexit doplatia najviac, by mali patriť Maďarsko či Poľsko, kde v takom prípade počítajú s oslabením kurzu forintu a zlotého oproti euru o 5 až 10 %. Oproti doláru by to potom bolo zhruba o 15 až 20 %. Zároveň dodali, že Poľsko, Maďarsko, ale aj Česká republika, ktorých ekonomiky sú do veľkej miery závislé od exportu do Európskej únie, najviac doplatia na grexit z pohľadu obchodu a investícií.
William Jackson zo spoločnosti Capital Economics poznamenáva, že už kríza v eurozóne v rokoch 2011-2012 stlačila veľkú časť regiónu do recesie. Aj keď mnohé krajiny sú dnes na problémy pripravené lepšie než v minulosti, sú podľa Jacksona stále veľmi citlivé.
"Celá stredná a východná Európa je v obchode a bankovníctve silne prepojená s eurozónou," dodal Jackson. "Ďalším kanálom, ktorý je rovnako málo doceňovaný, je dôvera. Ak v Grécku dôjde k nekoordinovanému vývoju, firmy vo východnej Európe začnú odkladať investície a spotrebitelia svoje výdavky," uviedol.
Ďalší ekonómovia ale taký pesimizmus nezdieľajú. Podľa mnohých sú priame väzby medzi Gréckom a rozvíjajúcimi sa ekonomikami limitované a navyše, najnovšie výkyvy na finančných trhoch niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík mohli skôr spôsobiť obavy z krokov americkej centrálnej banky a Európskej centrálnej banky, než z vývoja v Grécku.
Ako uviedli analytici UBS, aj keď s blížiacou sa hrozbou grexitu náklady Španielska, Talianska a Portugalska na obsluhu dlhu rastú, budú to najmä geograficky bližšie štáty strednej a východnej Európy, ktoré z pohľadu ekonomickej aktivity pocítia odchod Grécka z eurozóny najviac.
Podľa nich nekoordinovaný odchod Grécka z eurozóny oslabí kurz národných mien východoeurópskych krajín oproti doláru zhruba o pätinu a negatívny vplyv grexitu sa rozšíri do viacerých reformujúcich sa ekonomík. Ako dodali, medzi krajiny, ktoré na grexit doplatia najviac, by mali patriť Maďarsko či Poľsko, kde v takom prípade počítajú s oslabením kurzu forintu a zlotého oproti euru o 5 až 10 %. Oproti doláru by to potom bolo zhruba o 15 až 20 %. Zároveň dodali, že Poľsko, Maďarsko, ale aj Česká republika, ktorých ekonomiky sú do veľkej miery závislé od exportu do Európskej únie, najviac doplatia na grexit z pohľadu obchodu a investícií.
William Jackson zo spoločnosti Capital Economics poznamenáva, že už kríza v eurozóne v rokoch 2011-2012 stlačila veľkú časť regiónu do recesie. Aj keď mnohé krajiny sú dnes na problémy pripravené lepšie než v minulosti, sú podľa Jacksona stále veľmi citlivé.
"Celá stredná a východná Európa je v obchode a bankovníctve silne prepojená s eurozónou," dodal Jackson. "Ďalším kanálom, ktorý je rovnako málo doceňovaný, je dôvera. Ak v Grécku dôjde k nekoordinovanému vývoju, firmy vo východnej Európe začnú odkladať investície a spotrebitelia svoje výdavky," uviedol.
Ďalší ekonómovia ale taký pesimizmus nezdieľajú. Podľa mnohých sú priame väzby medzi Gréckom a rozvíjajúcimi sa ekonomikami limitované a navyše, najnovšie výkyvy na finančných trhoch niektorých rozvíjajúcich sa ekonomík mohli skôr spôsobiť obavy z krokov americkej centrálnej banky a Európskej centrálnej banky, než z vývoja v Grécku.
