Bratislava 8. mája (TASR) - Zdravotné poisťovne (ZP) očakávajú na konci roka straty dokopy vo výške viac ako 276 miliónov eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) očakáva stratu viac ako 200 miliónov eur, Dôvera takmer 70 miliónov eur a Union ZP 6,5 milióna eur. TASR o tom informoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

Podotkol, že podľa obchodno-finančných plánov zdravotné poisťovne na rok 2024 plánovali dosiahnuť kladný výsledok hospodárenia. "V posledný aprílový deň však úrad dostal od všetkých troch zdravotných poisťovní výkazy o očakávaných hospodárskych výsledkoch ku koncu tohto roka, ktoré sa už výrazne líšia od obchodno-finančných plánov," ozrejmil. Zmenu si úrad vysvetľuje ako plné premietnutie rizík, na ktoré zdravotné poisťovne upozornili už pri tvorbe obchodno-finančných plánov. Poukázali pritom na to, že si môžu opätovne vyžiadať dofinancovanie sektora.

ÚDZS zastáva názor, že v aktuálnej situácii je otázka celkového objemu zdrojov v zdravotníctve predovšetkým otázkou ich efektívneho využívania. "Ich ďalšie kvantitatívne navyšovanie totiž naráža na možnosti verejného rozpočtu, jeho konsolidácie, a po zvýšení zdravotných odvodov aj na limity odvodovej záťaže firiem a občanov," vysvetlil. Apeluje na potrebu pokračovať v systémových zmenách, ktoré odstránia neefektívnosť, nehospodárnosť, nezaslúžené renty niektorých dominantných hráčov na trhu, ale aj výplatu dividend z nerozdelených ziskov z minulých účtovných období.

Úrad upozornil na nesúlad medzi predpokladmi, z ktorých sa vychádzalo pri tvorbe legislatívnych rámcov pre zdravotníctvo a očakávaniami poisťovní. "Úrad verí, že ministerstvo zdravotníctva má o rozpore v očakávaniach vedomosť a ako regulátor trhu a tvorca zdravotnej politiky má pripravené nástroje na odvrátenie negatívneho scenára," doplnil ÚDZS.

VšZP pre TASR ozrejmila, že jej obchodno-finančný plán na tento rok bol zostavený na základe rozpočtu verejnej správy a vyhlášky rezortu zdravotníctva, ktorá stanovuje minimálne sumy výdavkov na nákup zdravotnej starostlivosti. "Zároveň obchodno-finančný plán detailne špecifikoval možné riziká aj pozitíva, ktoré sa môžu v priebehu roku 2024 prejaviť v činnosti VšZP," doplnila manažérka oddelenia komunikácie Marianna Bublavá.

Priblížila, že negatívne riziká predstavujú prekročenie nákladov na lieky, zdravotnícke pomôcky a v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Vyššie náklady sa podľa VšZP očakávajú aj v ambulantnom sektore. "Na druhej strane sú tu výnosy VšZP, ich dynamika je však minimálna, výnosy budú v porovnaní s obchodno-finančným plánom vyššie o 0,3 percenta," dodala Bublavá.

Za zhoršeným hospodárením je podľa jej slov postupné napĺňanie spomínaných rizík. "Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre občanov však nebude nijako ohrozené," ubezpečila. S názorom ÚDZS, týkajúceho sa riešenia situácie v sektore, je podľa VšZP možné súhlasiť, hoci otázka skvalitnenia a rastu produkcie v zdravotníctve a dostupnosti zdravotnej starostlivosti do budúcnosti je podľa poisťovne oveľa širšia. "Vnímame to tak, že celý sektor si vyžaduje systémové riešenia, ktoré zabezpečia požadovanú kvalitu zdravotnej starostlivosti a dlhodobú udržateľnosť najmä z pohľadu verejných financií," ozrejmila Bublavá.

Union ZP reagovala, že poisťovne vychádzali zo svojich prognóz nárastov nákladov na zdravotnú starostlivosť. Významná zmena podľa nej nastala vydaním vyhlášky o programovom rozpočtovaní. "Tá nasmerovala väčšinu zdrojov do ústavnej zdravotnej starostlivosti, avšak redukcia výdavkov do ostatných oblastí zdravotnej starostlivosti je podľa nás v praxi nerealizovateľná," vysvetlila hovorkyňa zdravotnej poisťovne Beáta Dupaľová Ksenzsighová.

Z výsledkov prvého kvartálu je tiež podľa jej slov zrejmé, že dynamika v niektorých typoch zdravotnej starostlivosti bude výraznejšia ako v programovom rozpočtovaní. "A to sú najmä lieky a zdravotnícke pomôcky, kde má poisťovňa len málo nástrojov, ako manažovať tieto výdavky," spresnila hovorkyňa.

Dôvera pre TASR potvrdila, že upozorňovala na riziká, ktoré spomína ÚDZS. Ide napríklad o vysokú spotrebu liekov, zvyšujúce sa výdavky poisťovní na úhradu kategorizovaných liekov či nízko nastavený limit nákladov na niektoré typy zdravotnej starostlivosti v programovej vyhláške. "Existujú len dve možnosti, ako situáciu riešiť. Buď zvýšením platby za poistencov štátu alebo radikálnym šetrením (škrtmi). Ak sa zo strany kompetentných rezortov nič neudeje, nebude možné zachovať súčasnú kvalitu a rozsah zdravotnej starostlivosti," uviedla zdravotná poisťovňa.