Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Problémom skracovania pracovného času je podľa slov štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislava Ondruša najmä strnulosť myslenia v spoločnosti.
Autor TASR
Bratislava 22. novembra (TASR) - Skracovanie pracovného času bude nevyhnutné, prináša ho najmä digitálna a hospodárska transformácia. Uviedla to prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Monika Uhlerová na konferencii KOZ o budúcnosti práce v 21. storočí, zameranej na predpoklady a východiská skracovania pracovného času.
"My vychádzame z predpokladov nevyhnutnosti skracovania pracovného času vzhľadom na digitálnu revolúciu, resp. nevyhnutnosť hospodárskej transformácie, vzhľadom na klimatické zmeny, demografický vývoj, vzhľadom na potreby trhu práce a na to, akým spôsobom sa v súčasnosti aj pod vplyvom všetkých spomínaných výziev formuje svet práce," priblížila Uhlerová.
"My ako odbory sa snažíme touto konferenciou otvoriť a posilniť odbornú diskusiu na tému skracovania pracovného času," podčiarkla.
Otázka už podľa nej nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale vyvstáva otázka, ako k skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť. "Tých možností je niekoľko. My sa snažíme docieliť stav, aby raz bol pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia," informovala.
Okolo témy skracovania pracovného času podľa nej existujú rôzne mýty a legendy, ktoré vedú hlavne odporcovia skracovania pracovného času - hovoria napríklad o zrútení ekonomiky či o spomalení rastu produktivity práce. "My však tvrdíme opak. Skrátenie je možné realizovať aj v podmienkach, aké má Slovensko. Bude to však vyžadovať zmenu organizácie práce či isté počiatočné transformačné náklady," podčiarkla Uhlerová.
Problémom skracovania pracovného času je podľa slov štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislava Ondruša najmä strnulosť myslenia v spoločnosti. "Nehovoríme o tom, nevenujeme sa tejto téme. Najprv musíme zmeniť naše vlastné myslenie," doplnil Ondruš.
"Island išiel tou cestou, že najprv zaviedol skrátený pracovný čas v štátnom sektore. Keď sa táto zmena ukázala pozitívna, tak sa momentálne aplikuje aj v súkromnom sektore. V Španielsku dal štát možnosť firmám skrátiť pracovný čas na dobrovoľnej báze s tým, že nejaké náklady im bude isté obdobie preplácať," priblížil odborár a sociálno-ekonomický analytik Ján Košč.
"Pred a počas zavádzania skráteného pracovného času sme robili prieskum u pracovníkov," priblížila Miroslava Jandorfová, personálna riaditeľka NN Slovensko. Opakovaným prieskumom sa po pol roku podľa nej zistil až 80-percentný záujem ľudí o takýto režim práce.
"Požiadavky v kolektívnom vyjednávaní na skracovanie pracovného času na Slovensku sú. Na prvom mieste je však stále požiadavka na valorizáciu a zvyšovanie miezd," dodal Michal Drobný, právnik OZ KOVO.
"My vychádzame z predpokladov nevyhnutnosti skracovania pracovného času vzhľadom na digitálnu revolúciu, resp. nevyhnutnosť hospodárskej transformácie, vzhľadom na klimatické zmeny, demografický vývoj, vzhľadom na potreby trhu práce a na to, akým spôsobom sa v súčasnosti aj pod vplyvom všetkých spomínaných výziev formuje svet práce," priblížila Uhlerová.
"My ako odbory sa snažíme touto konferenciou otvoriť a posilniť odbornú diskusiu na tému skracovania pracovného času," podčiarkla.
Otázka už podľa nej nestojí tak, či skracovať pracovný čas, ale vyvstáva otázka, ako k skráteniu pristúpiť a akú formu zvoliť. "Tých možností je niekoľko. My sa snažíme docieliť stav, aby raz bol pracovný týždeň štvordňový a víkend trojdňový. Diskutujeme aj o všetkých iných možnostiach a formách skracovania, aj o skúsenostiach zo zahraničia," informovala.
Okolo témy skracovania pracovného času podľa nej existujú rôzne mýty a legendy, ktoré vedú hlavne odporcovia skracovania pracovného času - hovoria napríklad o zrútení ekonomiky či o spomalení rastu produktivity práce. "My však tvrdíme opak. Skrátenie je možné realizovať aj v podmienkach, aké má Slovensko. Bude to však vyžadovať zmenu organizácie práce či isté počiatočné transformačné náklady," podčiarkla Uhlerová.
Problémom skracovania pracovného času je podľa slov štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislava Ondruša najmä strnulosť myslenia v spoločnosti. "Nehovoríme o tom, nevenujeme sa tejto téme. Najprv musíme zmeniť naše vlastné myslenie," doplnil Ondruš.
"Island išiel tou cestou, že najprv zaviedol skrátený pracovný čas v štátnom sektore. Keď sa táto zmena ukázala pozitívna, tak sa momentálne aplikuje aj v súkromnom sektore. V Španielsku dal štát možnosť firmám skrátiť pracovný čas na dobrovoľnej báze s tým, že nejaké náklady im bude isté obdobie preplácať," priblížil odborár a sociálno-ekonomický analytik Ján Košč.
"Pred a počas zavádzania skráteného pracovného času sme robili prieskum u pracovníkov," priblížila Miroslava Jandorfová, personálna riaditeľka NN Slovensko. Opakovaným prieskumom sa po pol roku podľa nej zistil až 80-percentný záujem ľudí o takýto režim práce.
"Požiadavky v kolektívnom vyjednávaní na skracovanie pracovného času na Slovensku sú. Na prvom mieste je však stále požiadavka na valorizáciu a zvyšovanie miezd," dodal Michal Drobný, právnik OZ KOVO.
