Brusel 6. decembra (TASR) - Veľkým prínosom európskej smernice o minimálnych mzdách je najmä dôraz na uzatváranie kolektívnych zmlúv. Uviedla to v utorok v rozhovore pre TASR prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová, ktorá sa v Bruseli zúčastnila na zasadnutí Výkonného výboru Európskej odborovej konfederácie (EOK).

Uhlerová dodala, že svoj pobyt v Bruseli využije aj na pracovné stretnutia s predstaviteľmi Stáleho zastúpenia SR pri EÚ, podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom a podpredsedom Európskeho parlamentu Michalom Šimečkom. Stretla sa aj s Oliverom Röpkem, budúcim predsedom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV). Tieto rokovania sú zamerané na aktuálnu európsku legislatívu, ktorá ovplyvňuje životy pracujúcich a zamestnancov aj na Slovensku.

Podľa jej slov sa EOK zaoberal prípravou zjazdu, schvaľovaním budúcoročného rozpočtu a prípravou série protestných aktivít na národnej aj európskej odborárskej úrovni zameraných na dosahy inflačnej krízy na obyvateľov EÚ.

Upozornila, že z pohľadu odborov kľúčová je smernica o priemerných minimálnych mzdách v EÚ, ktorá už bola prijatá a čaká ju dvojročný proces zavádzania do národných legislatív.

"Okrem toho, že nastavuje rozpätie, aká by mala byť minimálna mzda na národnej úrovni, čo je výsledkom kompromisu medzi návrhmi členských krajín, stanovuje aj povinnosť pre vlády vypracovať akčný plán na to, aby boli zamestnanci na národnej úrovni aspoň na 80 percent pokrytí kolektívnymi zmluvami. Toto je z môjho pohľadu zásadnejšia vec ako samotné stanovenie minimálnej mzdy," vysvetlila Uhlerová.

Spresnila, že rozpätie minimálnej mzdy je na Slovensku stanovené zákonom o minimálnej mzde, ale v oblasti kolektívnych zmlúv sme ďaleko za ostatnými európskymi partnermi, keď len okolo 25 percent zamestnancov je nimi pokrytých. Dosiahnuť 80-percentné pokrytie bude podľa nej veľká výzva nielen pre vlády, ktoré musia vypracovať akčný plán, ale aj pre zástupcov sociálnych partnerov, ktorí by sa mali zúčastniť na príprave a realizácii tohto plánu.

"Vidím tam veľký priestor pre prípravu právneho rámca, ktorý podporí zakladanie odborových organizácií a združovanie ľudí v odboroch, lebo len odbory môžu vyjednávať kolektívne zmluvy," opísala situáciu. Dodala, že sa to týka veľkých aj malých podnikov, lebo odbory si môžu zamestnanci založiť v ktorejkoľvek firme.

Kolektívne zmluvy sú podľa nej kľúčové pre zaistenie rýchlejšieho rastu platov a životnej úrovne, stieranie rozdielov v odmeňovaní, či už na rodovej, regionálnej či medzisektorovej báze, a je to aj nástroj na spravodlivejšiu distribúciu vyprodukovaných zdrojov.

Výkonný výbor EOK prebral aj rodiacu sa smernicu EÚ o platformových zamestnancoch, ktorá by mala zaviesť kritériá pre to, ako zadefinovať zamestnancov digitálnych platforiem. Získaním štatútu zamestnanca budú pracovníci platforiem lepšie chránení - bude sa na nich vzťahovať sociálne a zdravotné zabezpečenie a ochrana pri práci.

"V súčasnosti sú títo zamestnanci bez akejkoľvek právnej a zdravotnej ochrany," upozornila šéfka KOZ. Dodala, že po zadefinovaní vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec bude pre odbory ľahšie konať v záujme zamestnancov platforiem, a to tak po organizačnej stránke, v zmysle ich zapájania sa do odborov, ako aj z pohľadu vyjednávania kolektívnych zmlúv.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)