Bratislava 2. júla (TASR) - Uhlíkové clo na oceľ, cement a hliník by na Slovensku zvýšilo produkciu v týchto sektoroch v priemere o 6,3 percenta. Negatívne by bolo zasiahnuté strojárenstvo, kde spomenuté suroviny využívajú ako vstup do svojej výroby. Slovenské emisie oxidu uhličitého by sa tak zvýšili o 1,2 percenta. Vyplýva to z analýzy Inštitútu environmentálnej politiky (IEP).

Európska komisia si do roku 2050 kladie záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu. Autorka komentára Kristína Mojzesová upozorňuje, že ak ostatné krajiny nebudú prijímať opatrenia na presadenie cieľov, existuje riziko, že výroba sa presídli za hranice Európskej únie (EÚ). "Na Slovensku, kde priemysel tvorí 28 percent HDP, môže mať takéto riešenie významné dopady," uvádza Mojzesová.

Uhlíkové clo by malo podľa analýzy udržať konkurencieschopnosť európskych výrobcov pri zavádzaní klimatických opatrení. Výrobcovia ocele mimo hraníc EÚ nemusia nakupovať emisné kvóty na pokrytie emisií, ktoré im vznikajú pri výrobe. "Domáci producenti sú tak znevýhodnení a rastúca cena uhlíka bude aj naďalej znižovať ich konkurencieschopnosť," podotýka Mojzesová.

SR vyváža viac ako 80 percent svojej produkcie do krajín EÚ, zvýšenie cien by tak nemalo negatívny vplyv na ekonomiku a zamestnanosť. "Slovenská ekonomika by oproti základnému scenáru v roku 2030 mohla byť mierne väčšia o 0,05 percenta. Naopak, zavedenie cla bude mať veľmi mierne negatívny vplyv pre EÚ ako celok," približuje Mojzesová.

Bez dodatočných opatrení by uhlíkové clo po roku 2021 zvýšilo ročnú produkciu emisií oxidu uhličitého na 1,2 percenta. V krajinách mimo EÚ by sa však znížili o 0,08 percenta. Zvýšená produkcia ocele, hliníka a cementu dlhodobo patrí k veľkým zdrojom emisií, pripomína Mojzesová. Konštatuje, že na európskom trhu sa v dôsledku zvýšenia cien uplatnia domáci výrobcovia. Pokles zahraničnej výroby sa tak odrazí v miernom znížení svetových emisií oxidu uhličitého.