Bratislava 6. marca (TASR) – Verejných zamestnancov na Slovensku je menej a sú horšie platení ako ich kolegovia v iných krajinách Európskej únie. Problémom nie je ich celkový počet, ale štruktúra. Potrebné je optimalizovať ich počty všade, kde sa dá, najmä podrobnými auditmi. Vyplýva to zo záverečnej správy Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe, ktorú v piatok predstavil Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP).

Revízia identifikovala úspory za 765 miliónov eur a hodnotové opatrenia v objeme 1,2 miliardy eur do roku 2027, ktoré by mohli zabezpečiť efektívnejšiu a výkonnejšiu verejnú správu.

Verejná správa na Slovensku zamestnáva vzhľadom k počtu obyvateľov mierne menší počet ľudí ako krajiny EÚ a vynakladá na nich nižší podiel výdavkov k hrubému domácemu produktu. Zamestnanci verejného sektora zarábajú v priemere o tri percentá menej ako im podobní kolegovia v súkromnom sektore. V krajinách EÚ je to v priemere o sedem percent viac. Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci štátu zarobia podľa ÚHP v priemere o 11 % menej ako ich kolegovia v súkromnom sektore. Miera zaostávania sa výrazne líši od jednotlivých profesií a regiónu, čo vytvára predpoklad na diferencované navýšenie platov.

Revízia ukázala, že problematická je najmä štruktúra verejných zamestnancov. "Chýbajú najmä zdravotné sestry a sociálni pracovníci, nízke mzdy majú učitelia a pracovníci v sociálnych službách. Na potrebné investície do počtu aj platov si ale potrebujeme zarobiť. V štáte máme veľké rezervy v efektívnosti, napríklad aj v počte policajtov, ktorých máme asi o 20 % viac oproti priemeru krajín EÚ," priblížil v piatok na tlačovej konferencii Matej Kurian z ÚHP.

Podľa útvaru je na Slovensku tiež veľa vysokoškolských učiteľov, ktorých počet sa síce za posledných desať rokov nezmenil, ale počet žiakov klesol o tretinu. "Potenciálne úspory sme v revízii identifikovali na 765 miliónov eur. Na druhej strane sa snažíme identifikovať oblasti, kde je potrebné investovať. Takéto opatrenia sú v hodnote 1,2 miliardy eur, ide však o dlhodobú stratégiu," doplnil riaditeľ ÚHP Štefan Kišš. Podľa neho by v každej verejnej inštitúcii mala fungovať analytická jednotka.

Na to, aby Slovensko do roku 2027 dosiahlo európsky priemer, by mali učiteľom v regionálnom školstve vzrásť platy o 10 % ročne. Zvyšovať by sa mali tiež počty a platy pracovníkov v sociálnych službách. V súčasnosti sú ich mzdy na úrovni minimálnej mzdy. Revízia odporúča ich nárast o 8,5 % ročne do roku 2027. V roku 2020 by mali začať stúpať aj počty zdravotných sestier, a to o 1,5 % ročne, čo predstavuje 320 osôb, pričom nárast ich počtu by mali sprevádzať zmeny ich povinností tak, aby to pozitívne pocítil pacient.

"Súčasťou zvyšovania výdavkov musia byť aj reformy jednotlivých profesií. Domáce a zahraničné skúsenosti ukazujú, že bez nich sa lepšie výsledky nedostavia," hovorí Kišš.

Ako významný nástroj zefektívnenia sa ukazujú optimalizačné audity v štátnych podnikoch a na ministerstvách realizované štátnymi analytikmi. Audity Slovenského vodohospodárskeho podniku, Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Železníc Slovenskej republiky identifikovali úsporu na osobných výdavkoch v celkovej sume 67 miliónov eur. Skúsenosti z predošlých auditov ukazujú aj potenciál úspor na ministerstvách vo výške 10 % mzdových nákladov, čo by znamenalo nižšie náklady na úradníkov ministerstiev o 147 miliónov eur.

Jednou z oblastí je optimalizácia a spájanie podporných a prierezových činností ministerstiev po vzore centier zdieľaných služieb, čo môže podľa ÚHP priniesť 44 miliónov eur ročne. Schválené IT projekty sľubujú ušetriť čas úradníkov v hodnote 104 miliónov eur. Zjednodušením činností by malo do roku 2028 postupne zaniknúť takmer 5000 pracovných miest. Ďalšie prínosy IT projektov zahŕňajú zníženie prevádzkových nákladov, úsporu času občanov alebo kvalitnejšie služby. Takmer 400 miliónov ročne na skvalitnenie ciest či na dlhodobú starostlivosť o starnúcu populáciu by prinieslo spájanie samospráv do väčších celkov, doplnil ÚHP.