Dovoz vajec podľa Únia hydinárov Slovenska nie je potrebný. Napriek tomu sa v roku 2016 doviezli konzumné vajcia za 2,6 milióna eur. Najvyšší bol dovoz z Českej republiky.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 24. augusta (TASR/TABLET.TV) – Slovensko nepotrebuje dovážať vajcia zo zahraničia, pretože ich dokáže vyprodukovať o 4 % viac, ako spotrebuje. Na pultoch reťazcov sa pritom nachádza len 72 % slovenských vajec. Upozornila na to Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Hydinári informovali, že priemerný počet nosníc sa v roku 2016 na Slovensku medziročne zvýšil o 1,8 % na takmer 6,2 milióna kusov. Stúpla aj priemerná znáška na jednu sliepku, a to o 1,3 % na viac ako 200 kusov.
Slovensko vlani vyprodukovalo 1,24 miliardy kusov vajec, čo predstavuje medziročný nárast o 3,1 %, teda o 37 miliónov kusov. Z tejto produkcie bolo 60 % vajec znesených v intenzívnych chovoch, čiže na farmách.
Riaditeľ ÚHS Daniel Molnár poukázal na to, že spotreba vajec dosiahla v minulom roku 219 kusov alebo 13,3 kilogramu na jedného obyvateľa. „Keď porovnáme produkciu a spotrebu, tak nám vychádza, že sebestačnosť sme mali na úrovni 104 %. Slovensko je v produkcii vajec sebestačné, dokáže vyprodukovať podstatne viac vajec ako spotrebuje, konkrétne o 4 %,“ konštatoval.
Dovoz vajec na Slovensko preto podľa neho nie je potrebný. Napriek tomu sa sem v roku 2016 doviezli konzumné vajcia za 2,6 milióna eur. Najvyšší bol dovoz z Českej republiky v objeme 1,1 milióna eur, Poľska v objeme 869.000 eur a Maďarska v sume 544.000 eur.
Prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z úvodu tohto roka ukázal, že na pultoch reťazcov na Slovensku je iba 72 % slovenských vajec. Ostatné vajcia na trhu pochádzajú zo zahraničia. Dovážané vajcia sú podľa Molnára spájané s viacerými potravinovými škandálmi, najnovšie vajcia z Holandska obsahujú zakázaný pesticíd fipronil.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR skontrolovala 64 schválených chovov nosníc, žiadne zakázané prípravky však nenašla. „Slovenské chovy sú čisté a bezproblémové. Preto je dôležité, aby spotrebiteľ nakupoval iba slovenské vajcia, ktoré sú bez škandálov, pod neustálou kontrolou, čerstvé, zdravé, kvalitné a najmä bezpečné,“ zdôraznil riaditeľ ÚHS.
Zároveň uviedol, že hydinári pociťujú v poslednom období veľký tlak obchodných reťazcov na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Tento tlak pritom podľa neho nemá žiadne opodstatnenie. „Kvalita a zloženie vajec vôbec nezávisí od spôsobu chovu nosníc. Jediná vec, od čoho závisí kvalita a zloženie, je to, čím bola nosnica kŕmená, z čoho sa skladalo krmivo, ktoré konzumovala,“ priblížil Molnár.
V súčasných podmienkach SR podľa neho nie je v najbližšom období možné zvýšiť ponuku vajec z podstielkových chovov na trhu, keďže klietkové chovy majú podiel 88,8 % a podstielkové chovy iba 11 %. Podiel biologických chovov a chovov s voľným výbehom je len na úrovni 0,5 %.
Hydinári informovali, že priemerný počet nosníc sa v roku 2016 na Slovensku medziročne zvýšil o 1,8 % na takmer 6,2 milióna kusov. Stúpla aj priemerná znáška na jednu sliepku, a to o 1,3 % na viac ako 200 kusov.
Slovensko vlani vyprodukovalo 1,24 miliardy kusov vajec, čo predstavuje medziročný nárast o 3,1 %, teda o 37 miliónov kusov. Z tejto produkcie bolo 60 % vajec znesených v intenzívnych chovoch, čiže na farmách.
Riaditeľ ÚHS Daniel Molnár poukázal na to, že spotreba vajec dosiahla v minulom roku 219 kusov alebo 13,3 kilogramu na jedného obyvateľa. „Keď porovnáme produkciu a spotrebu, tak nám vychádza, že sebestačnosť sme mali na úrovni 104 %. Slovensko je v produkcii vajec sebestačné, dokáže vyprodukovať podstatne viac vajec ako spotrebuje, konkrétne o 4 %,“ konštatoval.
Dovoz vajec na Slovensko preto podľa neho nie je potrebný. Napriek tomu sa sem v roku 2016 doviezli konzumné vajcia za 2,6 milióna eur. Najvyšší bol dovoz z Českej republiky v objeme 1,1 milióna eur, Poľska v objeme 869.000 eur a Maďarska v sume 544.000 eur.
Prieskum Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory z úvodu tohto roka ukázal, že na pultoch reťazcov na Slovensku je iba 72 % slovenských vajec. Ostatné vajcia na trhu pochádzajú zo zahraničia. Dovážané vajcia sú podľa Molnára spájané s viacerými potravinovými škandálmi, najnovšie vajcia z Holandska obsahujú zakázaný pesticíd fipronil.
Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR skontrolovala 64 schválených chovov nosníc, žiadne zakázané prípravky však nenašla. „Slovenské chovy sú čisté a bezproblémové. Preto je dôležité, aby spotrebiteľ nakupoval iba slovenské vajcia, ktoré sú bez škandálov, pod neustálou kontrolou, čerstvé, zdravé, kvalitné a najmä bezpečné,“ zdôraznil riaditeľ ÚHS.
Zároveň uviedol, že hydinári pociťujú v poslednom období veľký tlak obchodných reťazcov na zvyšovanie ponuky vajec z podstielkových chovov. Tento tlak pritom podľa neho nemá žiadne opodstatnenie. „Kvalita a zloženie vajec vôbec nezávisí od spôsobu chovu nosníc. Jediná vec, od čoho závisí kvalita a zloženie, je to, čím bola nosnica kŕmená, z čoho sa skladalo krmivo, ktoré konzumovala,“ priblížil Molnár.
V súčasných podmienkach SR podľa neho nie je v najbližšom období možné zvýšiť ponuku vajec z podstielkových chovov na trhu, keďže klietkové chovy majú podiel 88,8 % a podstielkové chovy iba 11 %. Podiel biologických chovov a chovov s voľným výbehom je len na úrovni 0,5 %.