Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Otázka energetickej bezpečnosti podľa nej zostáva jednou z hlavných tém EÚ a slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Autor TASR
Bratislava 18. júla (TASR) - Postoje, ktoré členské krajiny EÚ presadzujú na európskej úrovni v oblasti energetickej bezpečnosti, nezávisia ani tak od skutočného stavu, v ktorom sa energetika v danom štáte nachádza, ale od toho, ako predstavitelia štátov energetickú situáciu svojej vlastnej krajiny vnímajú. Vyplýva to z výsledkov výskumu politológa Univerzity Komenského v Bratislave (UK) Matúša Mišíka, o ktorom informovala Andrea Földváryová, vedúca oddelenia vzťahov s verejnosťou UK. Otázka energetickej bezpečnosti podľa nej zostáva jednou z hlavných tém EÚ a slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Ak predstavitelia krajín považujú energetickú situáciu za problematickú, budú sa podľa analýzy snažiť presunúť kompetencie na úroveň EÚ, aby sa postarala o ich energetickú bezpečnosť. "Z tohto vyplýva, že aj také členské štáty, ktoré majú pomerne dobrú infraštruktúru, sa môžu snažiť o presun kompetencií v oblasti energetiky na EÚ, pokiaľ ich zástupcovia pochybujú o schopnosti úspešne zaistiť energetickú bezpečnosť," povedal Mišík.
Analýza tiež ukázala, že práve toto je príklad Slovenska, zatiaľ čo rakúski predstavitelia považujú svoju krajinu za schopnú vyrovnať sa so všetkými otázkami energetickej bezpečnosti a preto nemajú záujem o ďalší presun kompetencií na európsku úroveň. Česká republika sa nachádza medzi týmito dvoma pólmi a tak presadzuje limitovanú integráciu v oblasti energetickej bezpečnosti.
"Tento argument je dôležitý aj pre budúci vývoj energetickej infraštruktúry - ani nové plynovody totiž nemusia automaticky viesť k zmene postoja členských krajín voči energetickej bezpečnosti, pokiaľ sa zároveň nezmení aj vnímanie energetickej situácie danej krajiny zo strany jej zástupcov," zdôraznil politológ UK.
"Výskum rozvoja spolupráce v oblasti európskej energetickej bezpečnosti treba vnímať aj v kontexte priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Verím, že v súvislosti s víziou jednotnej Energetickej únie jeho výsledky tiež prispejú k dosiahnutiu nášho predsedníckeho cieľa bezpečnej a čistej energie za dostupné ceny pre spotrebiteľov," doplnil rektor UK Karol Mičieta.
Ak predstavitelia krajín považujú energetickú situáciu za problematickú, budú sa podľa analýzy snažiť presunúť kompetencie na úroveň EÚ, aby sa postarala o ich energetickú bezpečnosť. "Z tohto vyplýva, že aj také členské štáty, ktoré majú pomerne dobrú infraštruktúru, sa môžu snažiť o presun kompetencií v oblasti energetiky na EÚ, pokiaľ ich zástupcovia pochybujú o schopnosti úspešne zaistiť energetickú bezpečnosť," povedal Mišík.
Analýza tiež ukázala, že práve toto je príklad Slovenska, zatiaľ čo rakúski predstavitelia považujú svoju krajinu za schopnú vyrovnať sa so všetkými otázkami energetickej bezpečnosti a preto nemajú záujem o ďalší presun kompetencií na európsku úroveň. Česká republika sa nachádza medzi týmito dvoma pólmi a tak presadzuje limitovanú integráciu v oblasti energetickej bezpečnosti.
"Tento argument je dôležitý aj pre budúci vývoj energetickej infraštruktúry - ani nové plynovody totiž nemusia automaticky viesť k zmene postoja členských krajín voči energetickej bezpečnosti, pokiaľ sa zároveň nezmení aj vnímanie energetickej situácie danej krajiny zo strany jej zástupcov," zdôraznil politológ UK.
"Výskum rozvoja spolupráce v oblasti európskej energetickej bezpečnosti treba vnímať aj v kontexte priorít slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Verím, že v súvislosti s víziou jednotnej Energetickej únie jeho výsledky tiež prispejú k dosiahnutiu nášho predsedníckeho cieľa bezpečnej a čistej energie za dostupné ceny pre spotrebiteľov," doplnil rektor UK Karol Mičieta.
