Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hodnota prvej splátky dosahuje 3,19 miliardy USD (2,29 miliardy eur) a je možné, že peniaze Ukrajina využije aj na splatenie časti dlhu, ktorý má voči Rusku za dodávky plynu.
Autor TASR
Kyjev/Moskva 7. mája (TASR) - Ukrajina získala prvú časť z finančnej pomoci od Medzinárodného menového fondu (MMF) v celkovej hodnote 17 miliárd USD, ktorú fond schválil minulý týždeň. Oznámila to dnes ukrajinská centrálna banka. Informoval o tom server wsj.com.
Hodnota prvej splátky dosahuje 3,19 miliardy USD (2,29 miliardy eur) a je možné, že peniaze Ukrajina využije aj na splatenie časti dlhu, ktorý má voči Rusku za dodávky plynu. Rusko už pohrozilo, že bude požadovať od Ukrajiny platby vopred, pričom oznámilo, že v júni by mohlo obmedziť rozsah dodávok.
MMF, ktorý dvojročný úver v spomínanej hodnote 17 miliárd USD schválil 30. apríla, nevylučuje, že veľká časť financií sa použije na splácanie dlhov Rusku, ako aj na vykrývanie budúcich energetických nákladov. Guvernér Národnej banky Ukrajiny (NBU) Stepan Kubiv ešte v pondelok (5. 5.) uviedol, že zhruba 1 miliarda USD z prvej tranže úveru poputuje do devízových a zlatých rezerv na podporu meny. To ponecháva zvyšných 2,19 miliardy USD na prípadné splácanie dlhov za plyn.
Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz nedávno oznámila, že je pripravená dlhy Gazpromu splatiť, ak ich však Moskva zníži na pôvodnú nižšiu úroveň. Minulý mesiac totiž Rusko takmer zdvojnásobilo cenu za dodávky plynu pre Ukrajinu z 268,50 USD za 1000 kubických metrov (m3) na 485,50 USD/1000 m3. Kyjev na to uviedol, že takúto cenu odmieta a považuje ju za formu "ekonomickej vojny".
No podľa najnovších informácií ukrajinskej agentúry Ukrinform je Rusko údajne ochotné zvážiť otázku možného zníženia ceny za dodávky plynu pre Ukrajinu. Ukrinform sa odvolal na správy ruského denníka Izvestia, podľa ktorého zdroje z ruskej vlády uviedli, že je to možné, podmienkou ale je začatie splácania dlhov za dodanú surovinu.
Navyše, počas nasledujúcich dvoch rokovaní o energetických otázkach s predstaviteľmi Ukrajiny a Európskej únie (EÚ) bude Moskva trvať na dokončení výstavby plynovodu Južný prúd a jeho uvedení do prevádzky. Nasledujúce rokovanie by sa malo uskutočniť medzi 16. a 19. májom v niektorej z európskych krajín. Miesto rokovaní zatiaľ nie je známe. Prvé rozhovory sa uskutočnili 2. mája vo Varšave, no bez výsledku.
Hodnota prvej splátky dosahuje 3,19 miliardy USD (2,29 miliardy eur) a je možné, že peniaze Ukrajina využije aj na splatenie časti dlhu, ktorý má voči Rusku za dodávky plynu. Rusko už pohrozilo, že bude požadovať od Ukrajiny platby vopred, pričom oznámilo, že v júni by mohlo obmedziť rozsah dodávok.
MMF, ktorý dvojročný úver v spomínanej hodnote 17 miliárd USD schválil 30. apríla, nevylučuje, že veľká časť financií sa použije na splácanie dlhov Rusku, ako aj na vykrývanie budúcich energetických nákladov. Guvernér Národnej banky Ukrajiny (NBU) Stepan Kubiv ešte v pondelok (5. 5.) uviedol, že zhruba 1 miliarda USD z prvej tranže úveru poputuje do devízových a zlatých rezerv na podporu meny. To ponecháva zvyšných 2,19 miliardy USD na prípadné splácanie dlhov za plyn.
Ukrajinská energetická spoločnosť Naftogaz nedávno oznámila, že je pripravená dlhy Gazpromu splatiť, ak ich však Moskva zníži na pôvodnú nižšiu úroveň. Minulý mesiac totiž Rusko takmer zdvojnásobilo cenu za dodávky plynu pre Ukrajinu z 268,50 USD za 1000 kubických metrov (m3) na 485,50 USD/1000 m3. Kyjev na to uviedol, že takúto cenu odmieta a považuje ju za formu "ekonomickej vojny".
No podľa najnovších informácií ukrajinskej agentúry Ukrinform je Rusko údajne ochotné zvážiť otázku možného zníženia ceny za dodávky plynu pre Ukrajinu. Ukrinform sa odvolal na správy ruského denníka Izvestia, podľa ktorého zdroje z ruskej vlády uviedli, že je to možné, podmienkou ale je začatie splácania dlhov za dodanú surovinu.
Navyše, počas nasledujúcich dvoch rokovaní o energetických otázkach s predstaviteľmi Ukrajiny a Európskej únie (EÚ) bude Moskva trvať na dokončení výstavby plynovodu Južný prúd a jeho uvedení do prevádzky. Nasledujúce rokovanie by sa malo uskutočniť medzi 16. a 19. májom v niektorej z európskych krajín. Miesto rokovaní zatiaľ nie je známe. Prvé rozhovory sa uskutočnili 2. mája vo Varšave, no bez výsledku.
