Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vojna môže viesť tiež k nárastu nezamestnanosti v susedných krajinách, ktoré prichýlili milióny utečencov.
Autor TASR
Ženeva/Kyjev 11. mája (TASR) - Ukrajina prišla od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 približne o 4,8 milióna pracovných miest. Uviedla to v stredu vo svojej správe Medzinárodná organizácia práce (ILO) so sídlom v Ženeve.
Táto strata, ktorá predstavuje približne 30 % ukrajinskej pracovnej sily pred inváziou, sa v prípade pokračovania nepriateľských akcií môže vyšplhať až na 7 miliónov, ukázala štúdia ILO, podľa ktorej v prípade prímeria by sa mohlo rýchlo vrátiť 3,4 milióna pracovných miest.
Vojna môže viesť tiež k nárastu nezamestnanosti v susedných krajinách, ktoré prichýlili milióny utečencov. A zasiahnuť aj stredoázijské ekonomiky, keďže tamojší migrujúci pracovníci prídu o prácu v Rusku a vrátia sa domov.
Ruská invázia na Ukrajinu si vyžiadala tisíce mŕtvych a prinútila viac ako 5 miliónov ľudí, najmä ženy, deti a starších, utiecť. Odhaduje sa, že vojna môže spôsobiť pokles ukrajinského hospodárstva v roku 2022 najmenej o jednu tretinu.
„Narušenie ekonomiky v kombinácii s veľkým vnútorným vysídľovaním a tokmi utečencov spôsobuje veľké straty v oblasti zamestnanosti a príjmov,“ uvádza sa v štúdii. "Ruská agresia na Ukrajine viedla k ničivej humanitárnej kríze, ktorá spustila najrýchlejší nútený pohyb obyvateľstva od druhej svetovej vojny," pokračuje správa.
Väčšinu ukrajinských utečencov absorbovali susedné krajiny ako Poľsko a Rumunsko, pričom odhadom 1,2 milióna z nich pred inváziou pracovalo.
Podľa štúdie bude dlhotrvajúci konflikt vyvíjať trvalý tlak na trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v týchto krajinách, čo pravdepodobne povedie k zvýšeniu nezamestnanosti.
Hypoteticky by pridanie ukrajinských utečencov k počtu nezamestnaných zvýšilo mieru nezamestnanosti v Poľsku z 3 % na 5,3 %, píše sa v správe.
Vojna môže mať vplyv aj na krajiny v Strednej Ázii. Tie sú totiž silne závislé od peňazí, ktoré posielajú domov migranti pracujúci v Rusku. Pokles ruskej ekonomiky v dôsledku západných sankcií a nákladov na vojnu, by mohol viesť k tomu, že migrujúci zahraniční pracovníci prídu o prácu a vrátia sa domov.
ILO dodala, že z globálneho hľadiska vojna na Ukrajine zhoršuje rast cien potravín a energií, ohrozuje pracovné miesta a rast reálnych miezd najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ktoré sa stále zotavujú z pandémie nového koronavírusu.
TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Táto strata, ktorá predstavuje približne 30 % ukrajinskej pracovnej sily pred inváziou, sa v prípade pokračovania nepriateľských akcií môže vyšplhať až na 7 miliónov, ukázala štúdia ILO, podľa ktorej v prípade prímeria by sa mohlo rýchlo vrátiť 3,4 milióna pracovných miest.
Vojna môže viesť tiež k nárastu nezamestnanosti v susedných krajinách, ktoré prichýlili milióny utečencov. A zasiahnuť aj stredoázijské ekonomiky, keďže tamojší migrujúci pracovníci prídu o prácu v Rusku a vrátia sa domov.
Ruská invázia na Ukrajinu si vyžiadala tisíce mŕtvych a prinútila viac ako 5 miliónov ľudí, najmä ženy, deti a starších, utiecť. Odhaduje sa, že vojna môže spôsobiť pokles ukrajinského hospodárstva v roku 2022 najmenej o jednu tretinu.
„Narušenie ekonomiky v kombinácii s veľkým vnútorným vysídľovaním a tokmi utečencov spôsobuje veľké straty v oblasti zamestnanosti a príjmov,“ uvádza sa v štúdii. "Ruská agresia na Ukrajine viedla k ničivej humanitárnej kríze, ktorá spustila najrýchlejší nútený pohyb obyvateľstva od druhej svetovej vojny," pokračuje správa.
Väčšinu ukrajinských utečencov absorbovali susedné krajiny ako Poľsko a Rumunsko, pričom odhadom 1,2 milióna z nich pred inváziou pracovalo.
Podľa štúdie bude dlhotrvajúci konflikt vyvíjať trvalý tlak na trhy práce a systémy sociálneho zabezpečenia v týchto krajinách, čo pravdepodobne povedie k zvýšeniu nezamestnanosti.
Hypoteticky by pridanie ukrajinských utečencov k počtu nezamestnaných zvýšilo mieru nezamestnanosti v Poľsku z 3 % na 5,3 %, píše sa v správe.
Vojna môže mať vplyv aj na krajiny v Strednej Ázii. Tie sú totiž silne závislé od peňazí, ktoré posielajú domov migranti pracujúci v Rusku. Pokles ruskej ekonomiky v dôsledku západných sankcií a nákladov na vojnu, by mohol viesť k tomu, že migrujúci zahraniční pracovníci prídu o prácu a vrátia sa domov.
ILO dodala, že z globálneho hľadiska vojna na Ukrajine zhoršuje rast cien potravín a energií, ohrozuje pracovné miesta a rast reálnych miezd najmä v krajinách s nízkymi a strednými príjmami, ktoré sa stále zotavujú z pandémie nového koronavírusu.
TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
