Kyjev 5. februára (TASR) – Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou prispieva k prudkému nárastu cien energií a poškodzuje globálny hospodársky rast. Upozornil na to tento týždeň Medzinárodný menový fond (MMF).

Riaditeľka fondu Kristalina Georgieva v stredu (2. 2.) vyzvala na mierové vyriešenie patovej situácie, ktorá si už vyberá svoju daň od ukrajinskej ekonomiky.

Ukrajinské hlavné mesto Kyjev momentálne žije zvláštnym "dvojitým životom". Ľudia chodia do práce a vykonávajú bežné každodenné úlohy. Na prvý pohľad nebadať nič nezvyčajné, ale vzhľadom na hromadenie ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou sa mnohí zároveň "pripravujú na to najhoršie".

Podľa prieskumu európskej podnikateľskej asociácie, ktorá združuje nadnárodné spoločnosti pôsobiace na Ukrajine, má už 40 % jej členov pripravené núdzové plány a ďalších 40 % na nich pracuje.

Ukrajinské firmy, rovnako ako širšia populácia, si zvykli žiť v stave zvýšenej pohotovosti, odkedy Kremeľ v roku 2014 obsadil Krym a začal živiť separatistický konflikt na východe, ktorý si vyžiadal viac ako 13.000 obetí.

„Nepanikárime, pretože vieme, že táto situácia u nás trvá už osem rokov,“ povedal pre agentúru AFP Dmytro Vološyn, spoluzakladateľ a technologický riaditeľ online platformy, ktorá spája študentov jazykov s učiteľmi na celom svete. V skutočnosti kríza v roku 2014 prinútila jeho spoločnosť rozvíjať podnikanie v zahraničí, keďže ukrajinská ekonomika sa potápala a firma sa snažila chrániť pred turbulenciami.

Riziko ruskej invázie, o ktorej Moskva popiera, že by ju pripravovala, zatiaľ neprinieslo také katastrofálne následky ako anexia Krymu. Napriek tomu však už má veľmi reálny vplyv na ukrajinskú ekonomiku, zmrazuje totiž projekty a odstrašuje niektorých investorov.

Centrálna banka znížila prognózu rastu ukrajinského hospodárstva v roku 2022 na 3,4 % z predchádzajúcich 3,8 %. Od začiatku roka musela tiež minúť takmer miliardu eur, aby udržala miestnu menu - hrivnu - nad vodou, keďže znepokojení investori presúvali peniaze von z krajiny.

Napriek tomu kurz hrivny klesol na najnižšiu úroveň za štyri roky, čo podporuje infláciu a podkopáva kúpnu silu domácností v jednej z najchudobnejších krajín Európy.

Situácia prinútila prezidenta Volodymyra Zelenského, aby sa pokúsil čeliť niektorým alarmujúcim varovaniam zo Západu. Trvá na tom, že prioritou je skôr stabilizovať ekonomiku než vyvolať paniku.

Podľa investičnej spoločnosti Renaissance Capital je Ukrajina v súčasnosti v silnejšej pozícii ako v roku 2014, aby odolala finančnému tlaku. Kyjev viac ako zdvojnásobil svoje rezervy. Pomoc prichádza aj od Západu, pričom Európska únia mu prisľúbila ďalších 1,2 miliardy eur. Prebiehajú tiež rozhovory o uvoľnení nových prostriedkov z MMF. To však postačí len na zmiernenie vplyvu dlhotrvajúcich turbulencií, ale nie v prípade vojenského konfliktu.

Ukrajina si v súčasnosti nemôže požičiavať na medzinárodných trhoch a zostáva závislá na svojich medzinárodných darcoch. Vláda sa sťažuje, že krajina trpí geopolitickou situáciou, ktorú nemôže ovplyvniť napriek tomu, že sú jej ekonomické základy pevné.

"Od roku 2014 žijeme v stave permanentného ohrozenia zo strany Ruska a teraz sa to stáva novinkou pre svet," pýta sa minister financií Sergij Marčenko v rozhovore pre web Ekonomična Pravda.

Firmy si medzitým pripravujú núdzové plány. Ale aj keby sa nestalo to najhoršie, ekonómovia varujú, že eskalácia napätia narúša dlhodobejšie vyhliadky Ukrajiny.

"Riziková prémia za podnikanie na Ukrajine sa určite zvyšuje," skonštatovala Lilit Gevorgyanová, ekonómka IHS Markit. "Toto vnímanie rizika sa výrazne nezníži, pokiaľ medzi Ukrajinou a Ruskom nedôjde k hmatateľnému pokroku pri riešení konfliktu. Šance na to sú mizivé," dodala Gevorgyanová.