Analytik Saxo Bank Sverrir Sverrisson predpokladá, že náklady Poliakov na šampionát dosiahnu výšku 16 miliárd. Ukrajinu vyjde Euro 2012 pravdepodobne deväť miliárd eur.
Autor Teraz.sk
Bratislava 26. júna (TERAZ.sk) - Poľsko aj Ukrajina vynaložili na stavbu nových budov a rekonštrukciu štadiónov využívaných počas Eura nezanedbateľné sumy peňazí. Len cena za rekonštrukciu štadiónov sa odhaduje na 2,3 miliardy eur. Akciový analytik Saxo Bank Sverrir Sverrisson predpokladá, že suma za predané lístky bude 150 miliónov eur, z čoho vyplýva, že výnosy zďaleka nepokryjú náklady.
Keď UEFA šampionát Euro 2012 v roku 2007 Ukrajine a Poľsku pridelila, zasiahla obe krajiny finančná kríza a prípravy sa spomalili. Avšak aj napriek niekoľkým problémom, najmä tým na politickej scéne, sa mohli majstrovstvá 8. júna začať.
Podľa Sverrissona býva zvykom, že ekonomické benefity z organizovania takejto mega akcie politici aj miestne vlády nadhodnocujú. Potrebujú tak podľa neho ostatným odôvodniť, že stavili na správnu kartu. Tak pri olympiáde ako aj pri majstrovstvách sveta a Európy vo futbale majú hostitelia pocit, že získajú veľké ekonomické výhody.
"Väčšina ekonómov s tvrdením politikov nesúhlasí," argumentuje akciový analytik Sverrisson. Je presvedčený, že ide stále o ten istý príbeh, či už ide o akúkoľvek udalosť, kedy sa vlády pustia do nákladných projektov kvôli vylepšeniu infraštruktúry - ciest, železníc, štadiónov a podobne. Sverrison upozorňuje, že tie obvykle dotknutým ekonomikám dlhodobé benefity neprinášajú.
"Niekoľko miestnych odvetví však dokáže na usporiadaní podobných akcií zarobiť," uznáva ekonóm a dodáva, že medzi ne patria cestovný ruch a najmä hotely, maloobchod, supermarkety a doprava. Počas turnajov vždy dramaticky vzrastú ceny za nocľah v usporiadateľských a okolitých mestách. Hotely si potom pochvaľujú pekné zisky, pretože sa im podarí predať izby aj za vyššie ako priemerné ceny.
Navyše Poľsku a Ukrajine údajne veľmi pomáha otvorenosť miestnych obyvateľov a bezpečnosť tamojších miest. "Aj keď sa niektorým odvetviam podarí vďaka šampionátu profitovať, celkový ekonomický prínos nemusí byť taký vysoký, ako sa pôvodne predpokladalo," upozorňuje Sverrir Sverrisson.
K 150 miliónom eur za predané lístky možno podľa analytika Saxo Bank pripočítať aj príjmy z predaja sprievodných produktov, jedla a nápojov a ďalších vecí, ktoré sa predávajú okolo štadiónov. Aj tak by k dorovnaniu vynaložených prostriedkov bolo potrebné, aby sa fanúšikovia poriadne plesli po vrecku.
Podľa Sverrissonových skúseností ľudia utratia za tovar predávaný na zápasoch sumu porovnateľnú s cenou ich lístka. To by znamenalo k celkovým príjmom pripočítať ďalších 150 miliónov eur. Napriek tomu nám však zostávajú ešte dve miliardy len na dorovnanie sumy vynaloženej na rekonštrukciu štadiónov.
Sverrissonove odhady pritom nepočítajú s ďalšími nákladmi na infraštruktúru, napríklad na opravu ciest, železníc, budov a ďalších potrebných položiek. Ak všetko sčítame a podčiarkneme, vyšplhajú sa u oboch krajín odhadované celkové náklady na infraštruktúru na zhruba 25 miliárd eur (16 miliárd pre Poľsko a 9 miliárd pre Ukrajinu).
V platforme Saxo Bank sa v prípade Poľska objavuje celkom 115 obchodovateľných položiek, ktorých výber sme zúžili na desať. Pozornosť si zaslúžia predovšetkým akcie prevádzkovateľa hotelov Orbis, ktorého tržby by mohli dočasne vzrásť spolu s príchodom turistov do Poľska. Hotelové tržby tvoria v tejto spoločnosti celkom 96 percent príjmov.
Trochu nepomer ...
Drahý európsky šampionát vo futbale sa príliš nelíši od väčšiny olympijských hier alebo majstrovstiev sveta. Juhoafrická republika vynaložila počas organizovania Majstrovstiev sveta vo futbale 2010 zhruba 40 miliárd dolárov na infraštruktúru. Predpokladá sa, že sa jej vrátilo 7,6 až 21,3 miliardy dolárov.
U Rakúska, ktoré hostilo Euro v roku 2008, sa pridaná hodnota usporiadania odhaduje na niečo okolo 640 miliónov eur. Krajina však nemíňala toľko ako ostatní usporiadatelia, išlo "len" o 900 miliónov eur. A taký pomer výdavkov versus ziskov už je rozumný, a navyše ani výdavky neboli tak horibilné.
Naozaj šokujúci prípad toho, koľko je krajina ochotná utratiť za organizovanie šampionátu, by sme však našli v Katare, ktorý bude v roku 2022 hostiť futbalové majstrovstvá sveta. Odhaduje sa, že vládne investície na infraštruktúru sa v Katare vyšplhajú na neuveriteľných 56 miliárd eur. Pri dvojmiliónovej populácii to vychádza zhruba na 35 tisíc dolárov na hlavu.
Akciový analytik Sverrir Sverrisson šampionát úplne nezatracuje. "Keď sa ale na všetko pozrieme z tej lepšej stránky, projekty na vybudovanie poľskej a ukrajinskej infraštruktúry dali v posledných rokoch prácu mnohým ľuďom, a mnohí z nich si toto zamestnanie udržia aj po skončení turnaja," priznáva analytik Saxo Bank.
"V dlhodobom horizonte potom by mali oba národy z tzv. projektov na podporu rozvoja ťažiť. Ich sieť diaľnic a železníc sa dočkala výraznej modernizácie, čo uľahčí miestnu prepravu. U oboch krajín tak ide o dobrú dlhodobú investíciu. A Euro 2012 je pre vlády výbornou výhovorkou, ako tieto projekty uviesť do života," dodáva
Sverrisson.
Saxo Bank je dánska investičná banka, ktorá sa považuje za špecialistu na online obchodovanie a investície. Svojim klientom umožňuje obchodovať cudzie meny, CFD, akcie, futures, opcie a ďalšie deriváty.
Keď UEFA šampionát Euro 2012 v roku 2007 Ukrajine a Poľsku pridelila, zasiahla obe krajiny finančná kríza a prípravy sa spomalili. Avšak aj napriek niekoľkým problémom, najmä tým na politickej scéne, sa mohli majstrovstvá 8. júna začať.
Podľa Sverrissona býva zvykom, že ekonomické benefity z organizovania takejto mega akcie politici aj miestne vlády nadhodnocujú. Potrebujú tak podľa neho ostatným odôvodniť, že stavili na správnu kartu. Tak pri olympiáde ako aj pri majstrovstvách sveta a Európy vo futbale majú hostitelia pocit, že získajú veľké ekonomické výhody.
"Väčšina ekonómov s tvrdením politikov nesúhlasí," argumentuje akciový analytik Sverrisson. Je presvedčený, že ide stále o ten istý príbeh, či už ide o akúkoľvek udalosť, kedy sa vlády pustia do nákladných projektov kvôli vylepšeniu infraštruktúry - ciest, železníc, štadiónov a podobne. Sverrison upozorňuje, že tie obvykle dotknutým ekonomikám dlhodobé benefity neprinášajú.
"Niekoľko miestnych odvetví však dokáže na usporiadaní podobných akcií zarobiť," uznáva ekonóm a dodáva, že medzi ne patria cestovný ruch a najmä hotely, maloobchod, supermarkety a doprava. Počas turnajov vždy dramaticky vzrastú ceny za nocľah v usporiadateľských a okolitých mestách. Hotely si potom pochvaľujú pekné zisky, pretože sa im podarí predať izby aj za vyššie ako priemerné ceny.
Navyše Poľsku a Ukrajine údajne veľmi pomáha otvorenosť miestnych obyvateľov a bezpečnosť tamojších miest. "Aj keď sa niektorým odvetviam podarí vďaka šampionátu profitovať, celkový ekonomický prínos nemusí byť taký vysoký, ako sa pôvodne predpokladalo," upozorňuje Sverrir Sverrisson.
K 150 miliónom eur za predané lístky možno podľa analytika Saxo Bank pripočítať aj príjmy z predaja sprievodných produktov, jedla a nápojov a ďalších vecí, ktoré sa predávajú okolo štadiónov. Aj tak by k dorovnaniu vynaložených prostriedkov bolo potrebné, aby sa fanúšikovia poriadne plesli po vrecku.
Podľa Sverrissonových skúseností ľudia utratia za tovar predávaný na zápasoch sumu porovnateľnú s cenou ich lístka. To by znamenalo k celkovým príjmom pripočítať ďalších 150 miliónov eur. Napriek tomu nám však zostávajú ešte dve miliardy len na dorovnanie sumy vynaloženej na rekonštrukciu štadiónov.
Sverrissonove odhady pritom nepočítajú s ďalšími nákladmi na infraštruktúru, napríklad na opravu ciest, železníc, budov a ďalších potrebných položiek. Ak všetko sčítame a podčiarkneme, vyšplhajú sa u oboch krajín odhadované celkové náklady na infraštruktúru na zhruba 25 miliárd eur (16 miliárd pre Poľsko a 9 miliárd pre Ukrajinu).
V platforme Saxo Bank sa v prípade Poľska objavuje celkom 115 obchodovateľných položiek, ktorých výber sme zúžili na desať. Pozornosť si zaslúžia predovšetkým akcie prevádzkovateľa hotelov Orbis, ktorého tržby by mohli dočasne vzrásť spolu s príchodom turistov do Poľska. Hotelové tržby tvoria v tejto spoločnosti celkom 96 percent príjmov.
Trochu nepomer ...
Drahý európsky šampionát vo futbale sa príliš nelíši od väčšiny olympijských hier alebo majstrovstiev sveta. Juhoafrická republika vynaložila počas organizovania Majstrovstiev sveta vo futbale 2010 zhruba 40 miliárd dolárov na infraštruktúru. Predpokladá sa, že sa jej vrátilo 7,6 až 21,3 miliardy dolárov.
U Rakúska, ktoré hostilo Euro v roku 2008, sa pridaná hodnota usporiadania odhaduje na niečo okolo 640 miliónov eur. Krajina však nemíňala toľko ako ostatní usporiadatelia, išlo "len" o 900 miliónov eur. A taký pomer výdavkov versus ziskov už je rozumný, a navyše ani výdavky neboli tak horibilné.
Naozaj šokujúci prípad toho, koľko je krajina ochotná utratiť za organizovanie šampionátu, by sme však našli v Katare, ktorý bude v roku 2022 hostiť futbalové majstrovstvá sveta. Odhaduje sa, že vládne investície na infraštruktúru sa v Katare vyšplhajú na neuveriteľných 56 miliárd eur. Pri dvojmiliónovej populácii to vychádza zhruba na 35 tisíc dolárov na hlavu.
Akciový analytik Sverrir Sverrisson šampionát úplne nezatracuje. "Keď sa ale na všetko pozrieme z tej lepšej stránky, projekty na vybudovanie poľskej a ukrajinskej infraštruktúry dali v posledných rokoch prácu mnohým ľuďom, a mnohí z nich si toto zamestnanie udržia aj po skončení turnaja," priznáva analytik Saxo Bank.
"V dlhodobom horizonte potom by mali oba národy z tzv. projektov na podporu rozvoja ťažiť. Ich sieť diaľnic a železníc sa dočkala výraznej modernizácie, čo uľahčí miestnu prepravu. U oboch krajín tak ide o dobrú dlhodobú investíciu. A Euro 2012 je pre vlády výbornou výhovorkou, ako tieto projekty uviesť do života," dodáva
Sverrisson.
Saxo Bank je dánska investičná banka, ktorá sa považuje za špecialistu na online obchodovanie a investície. Svojim klientom umožňuje obchodovať cudzie meny, CFD, akcie, futures, opcie a ďalšie deriváty.