Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Únia chce, aby štát primerane upravil podmienky tak, aby bola podporená aj výstavba bytov, ktorú realizuje samospráva.
Autor TASR
Bratislava 23. augusta (TASR) – Únia miest Slovenska (ÚMS) sa pripája ku kritike zákona o podpore štátneho nájomného bývania. Má pochybnosti, či predložená legislatíva povedie k riešeniu problému chýbajúcich nájomných bytov. Zákon o podpore štátneho nájomného bývania predložil na rokovanie parlamentu poslanec za Sme rodina Miloš Svrček a legislatíva prešla do druhého čítania. Legislatívu už kritizovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).
Ak sa zákon príjme v podobe, v akej je predložený, podľa ÚMS dôjde k zásadnej diskriminácii miest a obcí, ktoré štát stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s developermi, ktorí budú nájomné byty podľa tohto zákona stavať. "Kým pre samosprávy, ktoré stavajú a prenajímajú byty, sú striktne definované podmienky, ktoré musia prípadní záujemcovia o prenájom bytov splniť, v tomto zákone nie sú pre nájomcov definované žiadne obmedzenia," skonštatovala Únia. Žiada preto zjednotiť podmienky pre prenajímateľov a nájomcov v obecných a štátom podporovaných nájomných bytoch.
Mestá kritizujú, že pri príprave legislatívy s nimi kompetentní nekomunikovali. "Nerozumieme, prečo boli samosprávy z tejto dôležitej diskusie vynechané a ich skúsenosti s prípravou a výstavbou nájomných bytov boli nevyužité," okomentovala viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková. Do prípravy zákona podľa Únie nebolo zaangažované ani samotné Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR, ktoré je štátnym orgánom pre tvorbu bytovej politiky.
"Predmetný zákon neponúka žiadne systémové riešenie, ktoré by logicky a zmysluplne dopĺňalo existujúce podporné mechanizmy pre cenovo dostupné a férové bývanie, ako napríklad dotácie, výhodné úvery, či Štátny fond rozvoja bývania," kritizujú tiež mestá.
Únia chce, aby štát primerane upravil podmienky tak, aby bola podporená aj výstavba bytov, ktorú realizuje samospráva. Kritizuje, že návrh zákona predstavuje akýsi model "súkromného nájomného bývania".
Za závažný nedostatok legislatívy považujú mestá aj nedostatočne vypracovanú doložku vplyvov na štátny rozpočet, pričom návrh nepriamo novelizuje aj zákon o dani z príjmov. To dáva priestor pre jeho "kreatívne využitie", čo podľa Únie vyvolá následne vplyvy na príjmy samosprávy, pre ktorú daň z príjmov fyzických osôb predstavuje rozhodujúci príjem.
Ak sa zákon príjme v podobe, v akej je predložený, podľa ÚMS dôjde k zásadnej diskriminácii miest a obcí, ktoré štát stavia do nevýhodnej pozície v porovnaní s developermi, ktorí budú nájomné byty podľa tohto zákona stavať. "Kým pre samosprávy, ktoré stavajú a prenajímajú byty, sú striktne definované podmienky, ktoré musia prípadní záujemcovia o prenájom bytov splniť, v tomto zákone nie sú pre nájomcov definované žiadne obmedzenia," skonštatovala Únia. Žiada preto zjednotiť podmienky pre prenajímateľov a nájomcov v obecných a štátom podporovaných nájomných bytoch.
Mestá kritizujú, že pri príprave legislatívy s nimi kompetentní nekomunikovali. "Nerozumieme, prečo boli samosprávy z tejto dôležitej diskusie vynechané a ich skúsenosti s prípravou a výstavbou nájomných bytov boli nevyužité," okomentovala viceprezidentka ÚMS Jana Červenáková. Do prípravy zákona podľa Únie nebolo zaangažované ani samotné Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR, ktoré je štátnym orgánom pre tvorbu bytovej politiky.
"Predmetný zákon neponúka žiadne systémové riešenie, ktoré by logicky a zmysluplne dopĺňalo existujúce podporné mechanizmy pre cenovo dostupné a férové bývanie, ako napríklad dotácie, výhodné úvery, či Štátny fond rozvoja bývania," kritizujú tiež mestá.
Únia chce, aby štát primerane upravil podmienky tak, aby bola podporená aj výstavba bytov, ktorú realizuje samospráva. Kritizuje, že návrh zákona predstavuje akýsi model "súkromného nájomného bývania".
Za závažný nedostatok legislatívy považujú mestá aj nedostatočne vypracovanú doložku vplyvov na štátny rozpočet, pričom návrh nepriamo novelizuje aj zákon o dani z príjmov. To dáva priestor pre jeho "kreatívne využitie", čo podľa Únie vyvolá následne vplyvy na príjmy samosprávy, pre ktorú daň z príjmov fyzických osôb predstavuje rozhodujúci príjem.
