Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Združenie Pracujúca chudoba informovalo, že strana SaS na čele s Richardom Sulíkom zriadila pracovné skupiny, v rámci ktorých sa rokuje o 100 opatreniach na zlepšenie podnikateľského prostredia.
Autor TASR
Bratislava 11. marca (TASR) - Zníženie maximálnej náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru, ako navrhuje SaS, kritizujú viaceré odborové organizácie aj občianske združenie Pracujúca chudoba.
Združenie informovalo, že strana SaS na čele s Richardom Sulíkom zriadila pracovné skupiny, v rámci ktorých sa rokuje o 100 opatreniach na zlepšenie podnikateľského prostredia. "Aj keď mnohé z navrhovaných opatrení považujeme za prospešné, niektoré z nich hrubo poškodzujú zamestnancov a zamestnanecké prostredie. Nie je možné pristupovať k zlepšovaniu podnikateľského prostredia poškodzovaním zamestnaneckého," uviedol v stanovisku pre médiá zakladateľ združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Nielen toto združenie, ale aj viaceré odborové organizácie kritizujú napríklad nápad skrátiť náhradu mzdy pri neplatnej výpovedi z 36 mesiacov na šesť mesiacov.
Pracujúca chudoba tvrdí, že sa tým stráca zásadná ochrana zamestnancov pred neoprávneným vyhodením z práce. "Pokojne sa môže stať, že sa človek nezapáči zamestnávateľovi, pretože bude viackrát do roka práceneschopný alebo viackrát s dieťaťom na OČR, alebo sa bude asertívnejšie dožadovať dodržiavania pravidiel zo Zákonníka práce," približuje Kuruc s tým, že v takýchto prípadoch nič nebude brániť tomu, aby dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, keďže 6-mesačná náhrada mzdy je malou daňou za zbavenie sa takéhoto zamestnanca.
Odborári sa zase obávajú, že takéto opatrenie by zásadne obmedzilo schopnosť zamestnancov vytvárať na pracoviskách odborové organizácie. Predseda Energeticko-chemického odborového zväzu Marián Baňanka tvrdí, že už v súčasnosti zamestnanci musia bojovať s obavami o stratu zamestnania, keď sa rozhodnú založiť na pracovisku odborovú organizáciu, keďže mnohí zamestnávatelia v takých prípadoch využívajú všetky dostupné prostriedky, ako tomu zabrániť, vrátane skončenia pracovného pomeru. "Ak zamestnanci zistia, že po vyhodení z práce ani len nedokážu vysúdiť ušlú mzdu za obdobie, počas ktorého trval súdny proces, tak založenie odborovej organizácie vzdajú skôr, ako vôbec začnú," upozorňuje Beňanka.
S navrhovaným opatrením nesúhlasí ani viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. "Ak znížime sankciu za protiprávne konanie zamestnávateľa na takúto nízku úroveň, takéto a im podobné opatrenia môžu mať za následok znižovanie odborovej organizovanosti a tým aj pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami," uviedla Uhlerová.
Podobne vidí situáciu aj predseda Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský. "Združovať sa v odboroch je základné právo zamestnancov. Ak zamestnávateľom dáme do rúk nástroj, vďaka ktorému budú môcť vyhodiť aj kvalitného zamestnanca len za to, že je gej, Róm, že volí nejakú konkrétnu stranu alebo sa chce združovať v odboroch, môžeme sa so zlepšovaním pracovných podmienok rozlúčiť na najbližšie roky," tvrdí Smolinský. Podľa neho je úlohou odborov kontinuálne zlepšovať podmienky pre zamestnancov a nie zhoršovať. "To by malo určite platiť aj pre vládu," dodal Smolinský.
Združenie informovalo, že strana SaS na čele s Richardom Sulíkom zriadila pracovné skupiny, v rámci ktorých sa rokuje o 100 opatreniach na zlepšenie podnikateľského prostredia. "Aj keď mnohé z navrhovaných opatrení považujeme za prospešné, niektoré z nich hrubo poškodzujú zamestnancov a zamestnanecké prostredie. Nie je možné pristupovať k zlepšovaniu podnikateľského prostredia poškodzovaním zamestnaneckého," uviedol v stanovisku pre médiá zakladateľ združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc. Nielen toto združenie, ale aj viaceré odborové organizácie kritizujú napríklad nápad skrátiť náhradu mzdy pri neplatnej výpovedi z 36 mesiacov na šesť mesiacov.
Pracujúca chudoba tvrdí, že sa tým stráca zásadná ochrana zamestnancov pred neoprávneným vyhodením z práce. "Pokojne sa môže stať, že sa človek nezapáči zamestnávateľovi, pretože bude viackrát do roka práceneschopný alebo viackrát s dieťaťom na OČR, alebo sa bude asertívnejšie dožadovať dodržiavania pravidiel zo Zákonníka práce," približuje Kuruc s tým, že v takýchto prípadoch nič nebude brániť tomu, aby dal zamestnancovi neplatnú výpoveď, keďže 6-mesačná náhrada mzdy je malou daňou za zbavenie sa takéhoto zamestnanca.
Odborári sa zase obávajú, že takéto opatrenie by zásadne obmedzilo schopnosť zamestnancov vytvárať na pracoviskách odborové organizácie. Predseda Energeticko-chemického odborového zväzu Marián Baňanka tvrdí, že už v súčasnosti zamestnanci musia bojovať s obavami o stratu zamestnania, keď sa rozhodnú založiť na pracovisku odborovú organizáciu, keďže mnohí zamestnávatelia v takých prípadoch využívajú všetky dostupné prostriedky, ako tomu zabrániť, vrátane skončenia pracovného pomeru. "Ak zamestnanci zistia, že po vyhodení z práce ani len nedokážu vysúdiť ušlú mzdu za obdobie, počas ktorého trval súdny proces, tak založenie odborovej organizácie vzdajú skôr, ako vôbec začnú," upozorňuje Beňanka.
S navrhovaným opatrením nesúhlasí ani viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová. "Ak znížime sankciu za protiprávne konanie zamestnávateľa na takúto nízku úroveň, takéto a im podobné opatrenia môžu mať za následok znižovanie odborovej organizovanosti a tým aj pokrytia zamestnancov kolektívnymi zmluvami," uviedla Uhlerová.
Podobne vidí situáciu aj predseda Moderných odborov Volkswagen Zoroslav Smolinský. "Združovať sa v odboroch je základné právo zamestnancov. Ak zamestnávateľom dáme do rúk nástroj, vďaka ktorému budú môcť vyhodiť aj kvalitného zamestnanca len za to, že je gej, Róm, že volí nejakú konkrétnu stranu alebo sa chce združovať v odboroch, môžeme sa so zlepšovaním pracovných podmienok rozlúčiť na najbližšie roky," tvrdí Smolinský. Podľa neho je úlohou odborov kontinuálne zlepšovať podmienky pre zamestnancov a nie zhoršovať. "To by malo určite platiť aj pre vládu," dodal Smolinský.
